Zaujímavosti zbierkového fondu

Zbierkový fond Archeologického múzea obsahuje vyše 150 tisíc zbierkových predmetov. Je predovšetkým výsledkom vedeckovýskumnej činnosti odborných pracovníkov múzea, ale mnohé vzácne zbierky boli získané aj kúpou a darom, napr. Mohaplova a Marcelova zbierka. V depozitároch múzea sú uložené reprezentačné nálezy z rôznych oblastí od praveku až po novovek. Sú to výrobky z hliny, bronzu, železa, ušľachtilých kovov, skla, dreva. Bohatá škála predmetov je najmä z doby bronzovej, halštatskej, laténskej a rímskej, no aj z ďalších období až po vrcholný stredovek.

Dočasne je v Archeologickom múzeu uložená aj zbierka Evanjelického lýcea v Bratislave, tzv. Schimkova (egyptské, grécke a rímske pamiatky ako aj nálezy z územia bývalého Uhorska).

 

Jaskyňa Domica, zdobená nádobka z dielne ľudu bukovohorskej kultúry (prelom 6. a 5. tisícročia pred n. l.). Telo nádobky zo sídliska v jaskyni pokrýva jemný rytý ornament z viacnásobných línií medzi ktorými vystupujú do popredia nezdobené, ale leštením zvýraznené plochy. Bukovohorská keramika predstavuje jeden z vrcholov pravekého hrnčiarskeho výtvarného prejavu na Slovensku a v celej Karpatskej kotline.

Plochá hlinená, výrazne schematizovaná ľudská soška nositeľov kultúry s klasickou bádenskou keramikou zo Želiezoviec (okolo r. 3300 pred n. l.). Bohatý rytý a vpichovaný ornament, ktorý pokrýva vo výraznej umeleckej skratke stvárnené ženské telo, pravdepodobne spodobňuje slávnostný odev či tetovanie.

Idol s odtlačkami plodov Slezovca durínskeho nájdený v areáli opevnenej osady maďarovskej kultúry vo Veselom. Funkciu tzv. „Bochníkovitých idolov“, ktoré sa v staršej dobe bronzovej vyrábali v priestore od Bavorska po Bulharsko a od Talianska po Poľsko nie je doteraz rozlúštená. Niekedy im býva pripisovaná úloha v komunikácii medzi regiónmi alebo v kulte.

Bronzový meč poškodený, zachovaná dĺžka približne 68cm. Zbraň vyrobili v Škandinávii v závere doby bronzovej, v 9-7.storočí pred naším letopočtom. Spôsob akým sa dostal do kabinetnej zbierky Evanjelického lýcea nepoznáme. Naznačuje ho však uvedenie kúpnej ceny: 47 forintov.

Nádoba s výlevkami v podobe býčích hláv z tzv. kniežacej mohyly č. VI, preskúmanej v Dunajskej Lužnej – Nových Košariskách. Nádoba je bohato vyzdobená geometrickými motívmi a patrí do okruhu kalenderberskej kultúry staršej doby železnej - halštatskej, rozšírenej v 8. až 6. storočí pred n. l. v stredodunajskom priestore, t.j. na území juhozápadného Slovenska, severozápadného Maďarska a Dolného Rakúska. Geometrický výzdobný štýl bol v 8 až 6. storočí pred n. l. typickým výtvarným prejavom pre takmer celú Európu od Grécka až po brehy Atlantického oceánu.

Kostená rukoväť v podobe hlavy dravca zo železného noža, nájdeného vo Veľkom Grobe. Ide o stvárnenie tzv. zverného štýlu, typického pre umenie stepných národov v období 6. a 5. storočia pred n. l. K najznámejším stepným – nomádskym národom, ktoré v tomto období boli známe boli Skýti. Ich kultúra sa prostredníctvom pohybu nomádov dostáva aj na územie Karpatskej kotliny, kde tieto etniká vytvárajú kultúru Vekerzug, existujúcu v závere staršej doby železnej - halštatskej.

Bronzová platnička zo Stupavy je unikátnym výrobkom keltského umeleckého remesla V strede platničky je nitom pripevnená liata ľudská maska s charakteristickými črtami. Po jej oboch stranách sú dve gravírované postavy bájnych okrídlených zvierat – grifov. Zápona bola ozdobou opaska príslušníka keltskej aristokracie, ktorá okolo roku 400 pred n. l. kolonizovala juhozápadné okraje Karpatskej kotliny. Objavili ju pri výskume keltského pohrebiska v roku 1929.

Sklenený náramok z Holiar. Vysokú úroveň keltského sklárstva dokumentuje modrý náramok s hladkými okrajmi a širokým stredovým rebrom zdobeným trojicami bradaviek. Náramok z 2. storočia pred n. l. objavili pri výskume keltského pohrebiska v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Do zbierok múzea sa dostal prevodom z Archeologického ústavu SAV v Nitre.

Zlatý náramok zo Zohora. Otvorený náramok je na koncoch zdobený plastickými hlavičkami. Povrch prečnievajúcich koncov štvorhranného prierezu je zdobený vbíjanými koncentrickými krúžkami, na hranách gravírovaním. Výrobok germánskych šperkárov pochádza z hrobu germánskeho náčelníka z prvej polovice 2. storočia. Hrob objavili pri ťažbe štrku v 50-tych rokoch minulého storočia. V hrobovej výbave sú zastúpené luxusné rímske výrobky – strieborné, bronzové a sklenené nádoby, ktoré svedčia o kontaktoch miestnej nobility s rímskou.

Antropomorfná nádoba z Bratislavy – Rusoviec. Glazovanú nádobku v tvare ženskej postavy objavili v kostrovom hrobe č. 18 pri výskume rímskeho pohrebiska na pozemku školy v 60-tych rokoch 20. storočia. Vyrobili ju v druhej polovici 4. storočia v severozápadnej časti rímskej provincie Panónia, odkiaľ poznáme niekoľko exemplárov tohto vzácneho typu keramiky.

Prilba z Dolných Semeroviec. Prilba baldenheimského typu z prelomu 5. a 6. storočia. Kalota prilby pozostáva zo 4 železných listov, pokrytých medeným pozláteným plechom, ktoré sú spojené so 4 medenými pozlátenými pásikmi, spojenými nitmi. Spodné konce spojovacích pásikov sú v dolnej časti rozšírené a sformované tak, že tvoria hornú časť pásu obvodovej obruče. Spodná časť obruče chýba. Listy prilby sú zdobené vkolkovanými trojuholníkmi a šupinkami, ohraničenými ryhovaním a kľukatkami. Vo vrcholových trojuholníkových poliach sú vyobrazené figúry dravých vtákov a psa. Pásiky sú takisto zdobené vkolkovanými šupinkami, jeden z nich je zdobený zvislou viacnásobnou kľukatkou.

Stredoveký meč z 10. storočia, honosne zdobený, vyrobený na severe stredovekej Európy. Našiel sa v Košiciach, časti Krásna v koryte Hornádu. Objavil ho bagrista čistiaci koryto rieky a vzal si ho domov svojim deťom na hranie. Až jeden študent archeológie spoznal o aký vzácny nález sa jedná a získal ho do zbierok SNM AM.

Zlatý pečatný prsteň z 13. storočia s kolopisom gotickými písmenami označujúcom osobu pôvodného majiteľa. Prsteň našiel pri stavbe domu a do zbierok SNM AM odovzdal železničiar z Hrhova (Východné Slovensko), ktorý okrem toho aj dovolil archeológom urobiť na svojom pozemku zisťovaciu sondu, aby sme sa čo najviac dozvedeli o tomto ojedinelom náleze.

Na začiatku roku 2005 uskutočnilo Slovenské národné múzeum -Archeologické múzeum výskum pri kostole Svätého Juraja vo Svätom Jure. Vo zvyškoch karneru (kostnice) sa podarilo objaviť 845 strieborných mincí z razbami od konca 15. storočia po rok 1626. Nález patrí medzi poklady mincí, aké sa na našom území vyskytujú len zriedka. V poklade boli nájdené mince uhorské, české, moravské, štrasburské, salzburské, z rakúskych oblastí, Sliezska, Poľska, Nemecka, Nizozemska, Španielska, Švajčiarska či Sedmohradska. Z nich unikátnu skupinu tvorilo 22 toliarov (strieborných mincí s ø 4,2 cm). Najviac zastúpenými mincami v jeho obsahu boli uhorské denáre z roku 1626 (191 ks.) a z najväčšou pravdepodobnosťou datujú jeho ukrytie.

Štvorcová dlaždica s rovným profilom z archeologického výskumu pri kaplnke sv. Michala v Košiciach nesie na lícnej strane nápis NOBILIS ATAV F/TESCUR, z ktorého je identifikovateľný výklad iba prvého riadku, a to vo význame „šľachtický“. Zachovaná časť je iba torzom nápisu umiestneného pôvodne pravdepodobne na viacerých dlaždiciach. Dlaždica pochádza zo 16.-17. stor.