Archeologické výskumy 2014

V roku 2015 realizovalo naše múzeum niekoľko výskumov z nich vyberáme:


Hrad Krásna Hôrka, 1. fáza výskumu delovej terasy (PDF, 740,8 kB)

Peter Nagy – Anton Karabinoš – Igor Choma


--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Výskum reformovaného kostola v Šamoríne

Peter Nagy – Eva Ďurkovičová

Mesto "Villa Sancta Maria" po prvý raz listiny spomínajú v roku 1237. Ďalšie pomenovanie pochádza z roku 1278: Zentmária. Z tohto možno odvodiť aj dnešné meno Šamorín-Somorja. Meno mesta je z určitosťou odvodené od zasvetenia farského kostola, ktorý v roku 2014 archeologicky skúmali pracovníci SNM - AM.



Bližšie údaje o začiatkoch kostola, dnes patriacemu reformovanej cirkvy, ktorý zasvätili Panne Márii, nie sú známe. Neskororománske stavebné prvky sa prepájajú s ranogotickými, ako to naznačuje aj polygonálny presbytérium (gotický) so štrbinovými oknami (románsky sloh). Kostol bol viackrát prestavaný v 14 - 16. stor.



Archeologické výskumy kostola sa realizovali už od prvej polovici 20. storočia (1931: obnova kostola, 1954: boli objavené prvé nástenné maľby v kostole, 1956/57: objavené nástenné maľby boli reštaurované, 1986-1990, 1991-1995: ďalšie práce na kostole). V júni - novembri roku 2014 sa realizoval pod vedením pracovníkov Slovenského národného múzea - Archeologického múzea Mgr. P. Nagya a Mgr. E. Ďurkovičovej archeologický výskum kostola. Výskum bol jednou zo súčastí komplexnej rekonštrukcie objektu.



Najdôležitejším zistením výskumu bol objav staršej tehlovej stavby kostola, ktorý na základe stratigrafických situácií je možné datovať minimálne do 12. storočia. Datovacie prostriedky zatiaľ žiaľ neposkytujú dostatočnú oporu. Doterajší výskum odhalil iba časti dvoch apsíd a na dvoch krátkych úsekoch „čelnej steny" základy západného múru kostola. Konštrukcia murív respektíve základov, kde stavitelia navrstvili striedavo zlomky tehál a ílu, je tak unikátna, že na ňu na Slovensku poznáme iba 2 analógie - Nová Dedinka, Hurbanovo-Bohatá I. Okrem staršieho kostola výskum odhalil aj ďalšie dovtedy nepoznané stavebné konštrukcie. Sú to najmä sokle - podesty pod staršie, dnes neexistujúce stredoveké prvky interiéru kostola: sokel pod románsku oltárnu menzu (11. – 12. stor.), kamenný sokel pod gotickú kazateľnicu (14. – 15. stor.), kamenný sokel pod oltár (14. – 15. stor.), tehlový sokel pod gotický oltár (14. – 15. stor.), tehlová podesta pod gotický baldachýnový oltár (14. – 15. stor.). Výskum dokázal aj veľmi husté pochovávanie v interiéri i exteriéri kostola. V materiáli, získaným archeologickým výskumom, prevažuje najmä plejáda rôznych druhov stavebnej keramiky. Hoci kostol bol minimálne od 13. do 18. storočia farským a na pochovávanie sa tu využívala každá voľná plocha v interiéri aj exteriéri, takmer bez výnimky neprikladali do hrobu žiadne milodary. Okrem veľkého množstva klincov (min. 26 kusov) a bronzových kovaní (9 kusov) z rakiev sa našlo iba veľmi málo nálezov.



Vzácnejším je strieborná tordovaná záušnica (nájdená v sonde 1), datovateľná do 9.-12. storočia a strieborná minca českého panovníka Přemysla Otakara II (nájdená v sonde 12, fenig, mincovňa vo Viedni, 1251-1276 - určil numizmatik SNM-HM M. Budaj). Tridsaťštyri nálezov kuchynskej keramiky (65 črepov) pripisujeme skôr k pracovníkom na stavbe kostola než hrobovým výbavám zomrelých. Pri absencii nálezov sú nájdené hroby takmer nedatovateľné.