Publikácie


Elektronické publikácie

Metodický materiál k expozícii Dejiny Slovenska - Od praveku po Veľkú Moravu
PUTOVANIE DEJINAMI I. (PDF, 5,1 MB)

Publikácie a katalógy SNM-Historické múzeum nájdete na e-shop SNM

1. Eva Haslová – Alena Piatrová: Paramenty – liturgické textílie
Katalóg k výstave
Liturgické odevy a textílie používané pri bohoslužbách sú viditeľným znakom neviditeľného, transcendentného sveta a nachádzajú sa v nich odkazy nielen na náboženstvo – kult, ale ja na umenie, remeslo, históriu, spoločnosť, ekonomiku. Toto dnes už takmer zabudnuté bohatstvo sme sa odhodlali nielen „vyňať a prevetrať" zo zásuviek paramentárov a depozitárnych skríň, ale aj systematickejšie prebádať. Výskum, na ktorý sme sa podujali, nebol jednoduchý, keďže sme si zvolili tému, o ktorej v domácej odbornej literatúre nejestvuje syntetická publikácia a dostupných je len niekoľko čiastkových štúdií. Naproti tomu v západoeurópskom kontexte je fenomén paramentov vyhľadávanou a dobre spracovanou témou, preto bola zahraničná literatúra pre nás oporným východiskovým bodom najmä pri formálno-slohovej interpretácii jednotlivých liturgických textílií.

2. Kelti z Bratislavy
Katalóg k výstave
Čo sa vám vybaví pod týmto názvom? Kde a akí Kelti, veď tu žiadni nežijú? Žiaľ, nemalá časť obyvateľov metropoly Slovenska ani netuší, že pred viac ako dvoma tisíckami rokov sa na jeho území utváralo oppidum, staroveké mestské osídlenie, podobné svojim rozsahom súčasnej mestskej časti Staré Mesto. Čo nám po týchto pôvodných obyvateľoch zostalo? Dnes už vieme, že na hradnom kopci boli v 1. storočí pred Kristom honosné sídla keltskej aristokracie so všetkými módnymi prvkami svojej doby – antickými stavbami s nástennými maľbami a kvalitnými maltovými dlažbami. Ich stavbu si objednali priamo z antického Ríma. Práve tu tak ďaleko od Stredomoria, kde to nikto neočakával.

3. Peter Barta: Bratislavský hrad na grafikách 10 €
Katalóg k výstave
Slovenské národné múzeum-Historické múzeum má vo svojich zbierkach vyše 1200 grafík rôznych tematických zobrazení a techník. Vynález kníhtlače, okrem zaznamenania písomného prejavu, umožnil aj značné rozšírenie obrazového materiálu. Vo veľkom sa začali vydávať rytiny oslavujúce panovníkov, mytologické výjavy, a spoločenské udalosti alebo pohľady na mestá. V 16. storočí prišli do módy spracovania cestopisov s množstvom obrazovej prílohy zobrazujúcej krajiny a mestá, čo umožnilo spoznávať vzdialené končiny širšej populácii oveľa viac ako stáročia pred tým. Jednou z takýchto veľkých publikácií, ktorá sa zaoberala aj územím Slovenska je Civitates orbis terrarum od G. Brauna a F. Hogenberga z roku 1572. Vďaka tejto knihe sa prvý krát stretávame s vedutou Bratislavy reálne zobrazujúcou budovy a vzhľad mesta. Od 17. storočia počet grafických zobrazení Bratislavy a hradu postupne rastie a vrchol dosahuje v 19. storočí, keď sa okrem tradičných celkových vedút mesta, objavujú pohľady na jednotlivé časti mesta, či významné budovy. Grafiky zobrazujúce Bratislavský hrad nám umožňujú sledovať premeny hradu od 16. storočia. Sú na nich zobrazené prestavby hradu uskutočnené Ferdinandom I., Pálfiovcami, Máriou Teréziou, ale aj stav hradného areálu po požiari v roku 1811. Od 19. storočia sa ruina Bratislavského hradu nezriedka predstavuje ako romantická spomienka na slávnu minulosť. Vďaka romanticky pôsobiacim prácam K. Frecha, poznáme viaceré zákutia mesta ako aj niektoré detaily hradných budov. S vynálezom fotografie však postupne upadá záujem o vydávanie rytín, napriek tomu sú hodnotným svedectvom doby a cieľom zberateľstva ako historický a umelecký dokument.

4. Peter Barta: Bratislavský hrad na pohľadniciach 10 €
Obrazová publikácia
V zbierkach Slovenského národného múzea-Historického múzea sa nachádza niekoľko stoviek pohľadníc Bratislavy, za pomoci ktorých môžeme sledovať premenu Bratislavy z provinčného a malebného mesta na moderné veľkomesto. Táto premena priniesla nielen pozitíva, ale ja negatíva, pretože sa búrali budovy, či celé ulice a štvrte, s ktorými boli spojené životy mnohých generácií Bratislavčanov. V prípade Bratislavského hradu sa však stretávame s opačným postupom – hrad obrazne i fakticky vstáva z popola ako bájny vták Fénix. Hradné ruiny, takmer 150 rokov pripomínajúce svojou siluetou stôl, boli predmetom záujmu verejnosti a mnohých nadšencov presadzujúcich záchranu tohto historického monumentu. Napriek rôznym pokusom nahradiť ruiny novou výstavbou začala v roku 1954 obnova hradu. Na pohľadniciach zo 60. rokov 20. storočia vidíme postupujúcu rekonštrukciu - lešenie okolo paláca, výstavba striech atď. Obnovený hrad sa stal sídlom najvýznamnejších štátnych a kultúrnych inštitúcií.

5. Peter Barta-Andrej Semanko: Katalóg výstavy Obnova Bratislavského hradu 10 €
Katalóg k výstave
Predmetom katalógu k výstave sú dejiny obnovy Bratislavského hradu v priebehu 20. storočia, ako i rekonštrukciu hradu započatú v roku 2008. Idea obnovy hradu sa objavovala už pred rokom 1953, keď Dušan Jurkovič navrhol štúdiu s prestavbou hradného areálu pre potreby univerzity. Obrazová príloha obsahuje aj výsledky zo súťaže na univerzitné mestečko z obdobia 2. svetovej vojny. Na nezanedbateľný prínos pôsobenia Alfreda Piffla jeho návrh na rekonštrukciu Bratislavského hradu. Martin Martinček dokončil prácu Alfréda Piffla ako hlavný projektant hradu, čo ilustruje niekoľko fotografií z jeho vlastného albumu venovaného Bratislavskému hradu. Popredné miesto zaberá v katalógu rekonštrukcia začatá v marci roku 2008 podľa návrhu architektov Boudu a Masára.

6. Peter Barta-Branislav Lesák-Margaréta Musilová-Branislav Resutík: Svedectvo času Z najnovších a starších nálezov na Bratislavskom hrade 12 €
Katalóg k výstave
Najväčším archeologickým výskumom v dejinách Mestského ústavu ochrany pamiatok – čo do rozlohy aj významu - sa však stal výskum Bratislavského hradu. Potrebu tohto výskumu vyvolala rekonštrukcia a obnova hradného paláca a objektov z časti areálu Bratislavského hradu, kde sa začalo kopať v roku 2008 a s predpokladaným koncom v roku 2010. Nálezy z tohto výskumu predbehli všetky očakávania - na ploche o rozlohe asi 1 ha došlo k takým významným objavom, ktoré zásadne menia pohľad nielen na históriu Bratislavy a juhozápadného Slovenska, ale vývoja stredoeurópskeho priestoru v období 1. storočia pred Kr. Archeologický výskum priniesol objav komplexu rímskych murovaných kamenných architektúr so zachovanými omietkami a rôznymi typmi brúsených maltových dlážok typu terazzo a opus signinum. Išlo o architektúru postavenú rímskou stavebnou technikou pravdepodobne pre zámožné keltské kniežatá obývajúce bratislavské oppidum v neskorej dobe laténskej. Okrem samotnej murovanej architektúry sa archeologickým výskumom podarilo objaviť niekoľko negatívov dokumentujúcich rôzne predchádzajúce stavebné fázy tohto veľkolepého keltského stavebného komplexu, množstvo fragmentov rímskych amfor dokazujúcich čulý obchod na križovatke Jantárovej a podunajskej obchodnej cesty. V neposlednej miere bol nájdený aj poklad 15 zlatých keltských statérov Biatecov aj Nonnosov (poprvýkrát v histórii) a 7 strieborných mincí (4 tetradrachmy bratislavského typu a 3 simmeringy) v predsieni stavby obj.č.1 v zimnej jazdiarni. Takýto vzácny poklad mincí bratislavského keltského oppida sa dosiaľ na území Bratislavy nenašiel.

7. Alena Piatrová-Ingrid Štibraná: Ars liturgica – Zlatníctvo v službách liturgie 10 €
Katalóg k výstave
Otázka vzťahu umenia k náboženstvu či náboženstva k umeniu bola a stále zostáva aktuálnou najmä v situácii, keď sa v krajinách s kresťanským kultúrnym dedičstvom postavili hranice medzi vierou a kultúrou. Sklon človeka po mimozmyslovej realite však pretrváva, a v umeleckej rovine sa prejavuje v odklone od čisto náboženského motívu smerom k duchovnej, spirituálnej téme. Ďalší dôvod súvisí s procesom postupného oslobodzovania sa človeka od závislosti na osobnom Bohu a uvedomovania si vlastnej autonómie a individuálnej slobody. Dnes už o „náboženskom umení“ hovoríme málo, čoraz častejšie sa skloňujú pojmy ako „spirituálne umenie“ alebo „spirituálne aspekty v umení,“ či „nábožensky relevantné umenie“. Na výstave, ktorú prezentujeme, ako už z jej názvu vyplýva – ARS LITURGICA – Zlatníctvo v službách liturgie, sme sa rozhodli hovoriť o „liturgickom umení“ a hľadať dnes už zabudnuté, duchovné súvislosti medzi výtvarným umením a kultom.

8. Zborník História č.47 12 €
Súhrnná periodická publikácia vedecko-výskumných štúdií
Obsah
Juraj Zaujonc: Dve čínske textílie z pozostalosti Milana Rastislava Štefánika zo zbierky Slovenského národného múzea-Historického múzea
Peter Tomčík: Osudy predmetov z japonskej zbierky M.R. Štefánika
Karin Kolčáková: Ozdobný záves z pozostalosti M.R. Štefánika – reštaurátorská dokumentácia
Katarína Ondrejková: Dračí odev z pozostalosti M.R. Štefánika – reštaurátorská dokumentácia
Nina Lalíková: Reštaurovanie divadelného plagátu zo zbierok SNM-Historického múzea
Maroš Mačuha: Postavenie a majetky Révaiovcov do polovice 17. storočia
Daniel Hupko: Aristokratické manželstvo a jeho chápanie na konci 19. storočia na príkalde červenokamenských Pálfiovcov
Peter Tomčík: Ferdinand Čatloš – Prežitkové fragmenty
Ján Papco: Postrehy a úvahy o Palkových podobizniach muža a ženy na základe nových hypertetických vzťahov a súvislostí
Andrea Milanová: Ľudovát Csodák a jeho dielo v kontexte slovenskej krajinomaľby

9. Zborník História č. 48 8 €
Súhrnná periodická publikácia vedecko-výskumných štúdií
Obsah
Martin Besedič: Z archívu cechu hrubosúkenníkov v Tisovci
Juraj Herman: Exodus garbiarstva v Brezovej pod Bradlom
Linda Osyková: Podoby predvolebných stretnutí agrárnej a ľudovej strany v medzivojnovom období
Peter Tomčík: Výrobné problémy elektrotechnického priemyslu na Slovensku v rokoch 1945-1968
Marek Budaj: Dva zaujímavé groše Gabriela Betlena z Bíne
Hana Kližanová: Významné životné jubileum Mgr. Danuty Učníkovej

10. Bratia, ktorí menili svet – Konštantín a Metod 15 €
Príspevky z konferencie
Pred 1150 rokmi v roku 863 prišli na územie Veľkej Moravy dvaja bratia z byzantského Solúnu Konštantín-Cyril a Metod. Mali za úlohu, ako to požadoval veľkomoravský panovník Rastislav vo svojom posolstve do Konštatínopola byzantskému cisárovi Michalovi III., podporiť christianizačný proces v krajine. K významnému jubileu príchodu a pôsobenia Konštantína-Cyrila a Metoda bola pripravená výstava a konferencia Bratia, ktorí menili svet – Konštantín a Metod.
Obsah
Titus Kolník: Počiatky kresťanstva v strednom Podunajsku vo svetle historických a archeologických prameňov
Peter Ivanič – Martin Hetényi: Geopolitická situácia priestoru strednej a juhovýchodnej Európy v ranom stredoveku
Vladimír Turčan: Pôvodné slovanské náboženstvo a christianizácia stredodunajských Slovanov
Alexander T. Ruttkay: Najstaršie sakrálne stavby na Slovensku ako odraz christianizácie a budovania kresťanských inštitúcií v 9. – 11. storočí
Martin Vančo: Funkcie veľkomoravských kostolov vo vzťahu k pohrebiskám
Matej Ruttkay: Mocenské centrá Nitrianskeho kniežatstva
Peter Bednár: Nitra v časoch pôsobenia sv. Konštantína-Cyrila a sv. Metoda
Ján Steinhübel: Moravania, Chorváti a Bulhari v plánoch pápežskej kúrie (860–880)
Andrej Škoviera: Životy svätého Nauma Ochridského ako historické pramene
Dušan Škvarna: Cyrilo-metodský obraz v slovenskej kultúre 19. storočia. Premena tradície na kult a ich podoby
Anna Vetráková: Oslavy tisícročného jubilea príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda na Veľkú Moravu v roku 1863
Adam Hudek: Cyrilo-metodská tradícia na Slovensku v 20. storočí

11. Marek Budaj: Košický zlatý poklad 29 €
Reprezentatívna publikácia
Košický zlatý poklad tvorí 2 920 zlatých mincí, tri medaily, renesančná reťaz a medená schránka. Poklad patrí svojím obsahom medzi unikátne nálezy mincí nielen zo Slovenska, ale aj v rámci Európy. Jeho obrovský význam spočíva okrem bohatého zastúpenia jednotlivých typov zlatých mincí aj v ich širokom geografickom zábere. Nachádzajú sa tu mince z veľkej časti Európy. Keďže väčšina z nich pochádza z rôznych oblastí a krajín Európy, ktoré mali rozdielny vzťah k Uhorsku tak v zahraničnej politike, ako aj v hospodárstve, treba ich hodnotiť osobitne. Medzi vzácne numizmatické pamiatky patria tri zlaté medaily. Jazdecká medaila Ferdinanda I. pochádzajúca z roku 1541 je vzácna a atypicky vyhotovená medaila. Za svetovú raritu ju môžeme považovať v zlatom variante. Súčasťou košického zlatého pokladu je okrem mincí a medailí aj vzácna renesančná zlatá reťaz, ktorej dĺžka je 214 cm a rýdzosť 990/1000. Všetky mince, medaily i reťaz košického zlatého pokladu boli uložené v zvláštnej medenej schránke, ktorej dno a veko tvorili dve približne rovnaké časti vytepané z medeného plechu. Po ich spojení a uzavretí schránka pripomína bochník chleba. Pri posudzovaní obdobia ukrytia pokladov mincí sa všeobecne vychádza z razieb s najmladším letopočtom v náleze. Najmladšími mincami v náleze sú uhorské dukáty Leopolda I. z roku 1679, preto čas ukrytia musíme hľadať buď v tomto, alebo v najbližších rokoch po uvedenom letopočte. Poklad bol objavený v tridsiatych rokoch minulého storočia v budove bývalej Spišskej komory, a tak predpokladáme, že jeho majiteľ bol úzko spojený s touto inštitúciou. Okamžite sa vedelo, že ide o unikátny nález. Skutočný historicko-umelecký význam zlatých mincí nielen pre Slovensko, ale aj pre celú Európu sa zistil až po jeho spracovaní v Národnom múzeu v Prahe.

12. Marek Budaj: Košický zlatý poklad 5,50 €
Katalóg k výstave v Budapešti Maďarsko-slovenská verzia

13. Marek Budaj: Košický zlatý poklad 12 €
Katalóg k výstave v Krakowe Poľsko-slovenská verzia