História Archívu SNM

Slovenské národné múzeum je jednou z najstarších a najväčších kultúrnych inštitúcií na Slovensku. Jeho založenie siaha do konca 19. storočia a je spojené so vznikom Muzeálnej slovenskej spoločnosti (MSS, 1893), MSS nadviazala na staršie tradície matičného múzea (1863) a Múzea (Národného) domu (1890). Od roku 1929 patril archív k prvým profesionálnym pracoviskám Slovenského národného múzea, ktoré vykonávalo systematickú archívnu činnosť. Zohral významnú úlohu v oblasti dejín múzejníctva a dejín archívov na Slovensku, najmä zásluhou jeho prvej archivárky Dr. Márie Jeršovej. M. Jeršová budovala archívne fondy a archívne zbierky celoslovenského charakteru v SNM v Martine a s vysokoodbornou profesionalitou ich sprístupňovala. Archív sa však v takejto podobe nezachoval, koncom 50. rokov 20. storočia sa mnohé jeho archívne fondy a zbierky stali súčasťou niektorých novobudovaných štátnych archívov. Archív SNM prešiel neskôr rôznymi reorganizačnými a personálnymi zmenami. 

Hoci dnes existuje rozsiahla sieť štátnych archívov, Archív SNM zostáva významnou zložkou SNM a špecializovaným verejným archívnym pracoviskom s nezastupiteľnými úlohami vo vede a výskume.

Vzhľadom na osobitné postavenie a mimoriadny význam Slovenského národného múzea je jeho archívne bohatstvo špecifické, rozmanité a pestré, obsahuje archívne dokumenty od konca 14. storočia do súčasnosti.

Medzi najvzácnejšie pamiatky patria, napríklad z hľadiska slovenskej národnej histórie, dva unikátne archívne dokumenty vyhlásené uznesením vlády SSR z 11. mája 1988 č. 126 za národné kultúrne pamiatky (NKP). Prvou NKP je rukopisná konečná verzia 12-stránkového textu programového dokumentu slovenských štátoprávnych, politických a kultúrnych požiadaviek s názvom Memorandum národa slovenského k Vysokému snemu krajiny uhorskej, obsahujúce žiadosti národa slovenského, cieľom spravodlivého prevedenia a zákonom krajinským zabezpečenia rovnoprávnosti národnej v Uhrách, kroz narodnie slovenské shromaždenie v Turčianskom Sv. Martine dňa 6. a 7. junia roku 1861. Druhou NKP je rukopis rezolúcie zhromaždenia 1. mája 1918 v Liptovskom Mikuláši, obsahuje požiadavku uzavretia mieru, uznania práva na sebaurčenie národov Rakúsko-Uhorska, a teda aj pre „uhorskú vetvu československého kmeňa“, zavedenie všeobecného, rovného a tajného volebného práva, slobody slova a tlače a protest proti cenzúre slovenskej tlače. Po prvý raz v histórii v mene slovenského národa bola verejne vyjadrená požiadavka vybudovať československý štát. Rezolúcia odznela a bola prijatá 1. mája 1918 na zhromaždení sociálnodemokratickej strany v Liptovskom Mikuláši. 

Archív SNM ochraňuje okrem toho ďalšie autentické a jedinečné pramene k dejinám múzejníctva, múzejných a kultúrno-umeleckých spolkov, osobné fondy významných osobností z oblasti vedy, spoločenského a kultúrneho života, zbierky vzácnych cechových dokumentov, kráľovských listín, historických máp, kalendárov, pohľadníc a pod. 

Centrálne sídlo Archívu SNM sa nachádza v niekdajšej Brämerovej kúrii na Žižkovej ulici č. 18. 
Archívne fondy mimobratislavských špecializovaných múzeí SNM sú uložené v priestorochpríslušného špecializovaného múzea.

Dejiny Archívu SNM pozri in: Sprievodca po Archíve SNM, Bratislava 2008 (v predajniach SNM v Bratislave na Vajnaského nábr. č. 2 a Žižkovej ul. č. 16.