Ako sa meral čas

od 2. 8. 2013 do 22. 5. 2014

Ako sa meral čas

Čas určuje a ohraničuje život človeka. Predstavy o čase vnímali a definovali rozličné kultúry v rôznych obdobiach rozmanito. Európske ponímanie času vyšlo z antických teórií o cyklickom čase a zo židovských predstáv o nenávratnosti dejín, ktoré prevzalo aj kresťanstvo. Praktickou pomôckou zaznamenávania času je kalendár. Na výstave AKO SA MERAL ČAS sú prezentované kalendáre dokumentujúce tvorbu a výskyt rukopisných a tlačených kalendárov od stredoveku až po súčasnosť s dôrazom na územie dnešného Slovenska. Dopĺňajú ich aj meracie prístroje, slnečné, vežové, stolové, nástenné a vreckové hodiny, vzácne glóbusy s vyobrazením hviezdnej oblohy či hviezdne glóbusy, mapy, rytiny a olejomaľby s motívom denných a ročných období, prírodných živlov a pod., doplnkové interiérové zariadenie. www.snm.sk / Historicke muzeum Celou výstavou prechádza interaktívna línia, ktorou prevedie detských návštevníkov maskot detských programov lišiak. Výstavu pripravilo Slovenské národné múzeum – Historické múzeum a Archív Slovenského národného múzea v spolupráci s viacerými pamäťovými inštitúciami. Pamiatky pochádzajú z archívov, knižníc, múzeí ale aj zo súkromných zbierok z celého Slovenska. Výstava umožní návštevníkovi vytvoriť si predstavu o vzniku a vývine kalendárovej tvorby na dnešnom území Slovenska, ako aj o kalendároch, ktoré sem boli dovážané.

 

Medzi najvzácnejšie exponáty výstavy patria kalendáre, ktoré boli súčasťou liturgických a astronomických kníh zo 14. a 15. storočia, napr. aj fragment uhorského kalendára z roku 1496 či tabuľový drevený kalendár z roku 1580. Kalendáre kežmarského rodáka D. Fröhlicha z roku 1640, ale aj K. Neubarta, Alžbety Dadanovej a ďalších vydavateľov patrili medzi najobľúbenejšie kalendáre svojej doby. Zaujímavé sú fragmenty nemeckej produkcie kalendárov tlačených pre Uhorsko v Nemecku, Rakúsku alebo Poľsku.

Ďalej Missale Bratislaviense IV. (Bratislavský misál). Calendarium 3 – 8 s., pol. 15. storočia. Archív hl. mesta Bratislavy Kalendár na rok 1616. Fragment z jednolistového nástenného kalendára. Vydavateľ Johann Schältes (?), Augsburg (Augspurg) (?), Nemecko. Ilustrovaný, svätci s atribútmi, ľudská postava s bodmi, na púšťanie žilou, kolorovaný. Archív Slovenského národného múzea v Bratislave www.snm.sk / Historicke muzeum Glóbus hviezdnej oblohy z roku 1603, Frederico Houtmanno. Slovenský národný archív v Bratislave Slnečné hodiny kostenné cestovné, Svodín 17.stor., SNM-Archeologické múzeum v Bratislave Prvým národným kalendárom bol kalendár na rok 1805 od Juraja Palkoviča. K najúspešnejším patrila Domová pokladnica Daniela Licharda, obľúbené boli kalendáre Matice slovenskej, krajanských spolkov a cirkví.

 

Zaujímavosti

● Slovo kalendár pochádza z latinčiny. Pôvodne ním Rimania označovali knihu dlhov (Calendarium).

● Znaky pre deň, mesiac i rok poznali už starí Babylončania v 4. tisícročí pred n. l.

● Minútová ručička sa stala súčasťou hodín koncom 16. storočia a sekundová okolo roku 1800.

● Prvým meradlom času bol iste vlastný tieň.

● K najstarším hodinám patrili slnečné, presýpacie, vodné, svetelné, olejové, pieskové

● Za tzv. svetový čas (slnečný čas) sa od roku 1884 do súčasnosti uznával čas na greenwichskom poludníku (Greenwich Mean Time - GMT).

● Na území dnešného Slovenska sa kresťanský letopočet od narodenia Krista začal používať po zániku Veľkej Moravy.

● Začiatok roka od 1. januára sa presadzoval postupne, do začiatku 14. storočia bol zriedkavý. V Európe sa rozšíril až od 16. storočia.

VÝVOJ HODÍN

Najstaršie slnečné hodiny používali už v starovekom Egypte a Číne okolo roku 1500 pred n. l. V Grécku zostrojili prvé slnečné hodiny asi v prvej polovici 5. storočia pred n. l. a v Ríme okolo r. 263 pred n. l. Najprv sa na meranie času používali vysoké žrde zapichnuté do zeme a čas ukazoval tieň žrde (gnómon), ktorý vrhalo putujúce Slnko po oblohe. Dĺžka tieňa žrde závisela však od ročného obdobia, ale aj od slnečného počasia. Napriek tomu, že tieto hodiny neboli úplne presné, slúžili ako verejné hodiny nachádzajúce sa na námestiach alebo pred významnými budovami. O slnečných hodinách v pravom slova zmysle možno hovoriť od času, keď sa začala číslovať aj plocha. V noci ich nahradili hviezdnymi hodinami, ktoré určovali čas podľa toho, ako ktorá z hviezd prechádzala po svojej púti poza vysoký stĺp vbitý do zeme. O zdokonalenie stredovekej gnómoniky sa v 13. storočí zaslúžili Arabi. Po umiestnení gnómonu tak, že koniec tyče smeroval do polohy svetového pólu a bol tak rovnobežný so zemskou osou, začali slnečné hodiny ukazovať presnejší čas. Pri takejto úprave sa nemerala už len dĺžka vrhnutého tieňa, ale aj smer. Panel 7C Okrem pevných slnečných hodín sa od stredoveku používali i prenosné slnečné hodiny - vreckové. Z niektorých slnečných hodín sa dali zistiť rôzne ďalšie kalendárne údaje, sviatky, hodiny východu a západu Slnka a pod. V Európe sa slnečné hodiny objavili najskôr v nemeckých krajinách okolo roku 1450. Presný čas ukazovali do konca 19. storočia slnečné hodiny umiestnené na stenách významných budov, boli však závislé od počasia a od správneho nasmerovania gnómonu (ukazovateľa hodín) na poludník. Slnečných hodín sa používalo viac druhov. Líšili sa spôsobom prevedenia, umiestnenia a odpočítavania času. Mohli byť stabilné alebo prenosné, umiestnené zvisle alebo vodorovne. Existovali tiež rovníkové slnečné hodiny, ktoré mali sklon roviny číselníka rovnobežného s rovinou rovníka a ukazovateľ (gnómon) bol k tejto rovine postavený kolmo, od čoho sa odvíjala aj ich presnosť. Spoľahlivejšími boli analematické slnečné hodiny založené do vodorovnej roviny s číselníkom v tvare elipsy. Nepresnosť slnečných hodín ovplyvňoval predovšetkým nerovnomerný pohyb Slnka po oblohe a tiež to, že slnečné hodiny určujú spravidla čas pre miestny poludník a sú charakteristické pre dané časové pásmo. Panel 7D Dokonalejšie merali čas vežové mechanické hodiny, ktoré vznikli v 13. storočí. Mechanické hodiny boli založené na pravidelnom pohybe s využívaním umelého pohybu oscilátora. Ako oscilátor sa používalo závažie a vahadlo, potom pružina, neskôr od 17. storočia kyvadlo a v 18. storočí zotrvačník. Mechanicky najzložitejšie boli orloje na vežiach radníc a katedrál. V našich mestách sa s vežovými hodinami a hodinármi ojedinele stretávame od konca 14. storočia, v 15. storočí už boli pomerne rozšírené. Na konci 15. storočia poznáme z mestského prostredia už aj mechanické nástenné hodiny. Spočiatku hodiny nemali hodinovú ani minútovú ručičku, iba odbíjali čas. Minútová ručička sa stala súčasťou hodín koncom 16. storočia a sekundová okolo roku 1800. Kyvadlové hodiny patrili donedávna k najpresnejším mechanickým hodinám vôbec. V 19. storočí sa presné meranie času stalo všeobecnou potrebou, čo viedlo k hromadnej výrobe hodín a hodiniek (prvé vreckové hodinky sa objavili v 15. storočí, poháňala ich pružina). Panel 7E V priebehu 20. storočia vznikali technicky dokonalejšie hodinky, napríklad kremenné s presnosťou na jednu sekundu meškania za 30 rokov. Neskôr to boli atómové či molekulové hodiny. Kremenné hodiny s číselným ukazovateľom času sú založené na kmitaní kryštálovej platničky, nazývané sú tiež digitálne a patria k elektronickým hodinám. V hodinových obvodoch pre meranie času sa v súčasnosti používajú výbrusy z monokryštálov piezoelektrického materiálu (kremeňa) opatrené elektrickými kontaktmi. Najpresnejšími v meraní času sú však atómové hodiny založené na kmitaní určitých atómov alebo molekúl. Atómové hodiny sú základom súčasného tzv. svetového času vychádzajúceho z tzv. atómového času, so sekundou definovanou osciláciou izotopu cézia (133Cs). Používajú sa pri kontrole aj iných hodín a pre vedecké účely vo hvezdárňach, laboratóriách, lietadlách pre zladenie s navigačnými signálmi. Panel 7F Za tzv. svetový čas (slnečný čas) sa od roku 1884 do súčasnosti uznával čas na greenwichskom poludníku (Greenwich Mean Time - GMT). Atómový čas je oveľa presnejší a líši sa len o zlomky sekundy od času definovaného rotáciou Zeme. Aby sa zachovala úplná presnosť so zemskou rotáciou, musí sa každoročne pridávať jedna sekunda. Toto zosúlaďovanie je nevyhnutné kvôli telekomunikačným a satelitným sieťam, ktoré musia byť synchrónne na nanosekundu. Tam, kde sa nevyžaduje najvyššia možná presnosť, zostáva základom stredný slnečný čas, ktorého jednotkou je stredný slnečný deň. Deň rozdelený na hodiny, minúty a sekundy sa začína spodnou kulmináciou stredného Slnka v meridiáne pozorovacieho miesta. Miestny čas počítame od miestneho poludníka, nakoľko čas kulminácie Slnka závisí od konkrétnej zemepisnej dĺžky. Čas určený pre časové pásmo, v ktorom leží Slovensko je určený pre 15° východne od nultého poludníku. Oznamovanie presného času pre občianske účely sa začalo v roku 1904 v Postupime. Dnes sa oznamuje pomocou časových signálov vysielaných s presnosťou na 0,25 s. prostredníctvom masmédií. Na vedecké a technické ciele sa vysiela nepretržitý časový signál na krátkych a dlhých vlnách.

 

Pracovný zošit