Charakteristika

 
Kaštieľ Betliar so stálou expozíciou Múzeum Andrássyovcov v priestoroch bývalých apartmánoch grófskej rodiny

K
aštieľ Betliar
Múzeum Andrássyovcov
Kaštieľ v Betliari je jediným kaštieľom na Slovensku, ktorý sa po roku 1945 zachoval so svojim pôvodným zariadením a zbierkami. Nepostretol ho osud ostatných našich šľachtických rezidencií – jeho zariadenie nerozkradli, nebol prestavaný a prakticky od znárodnenia slúži účelom múzea. Takže všetko, čo tu budete vidieť, patrilo členom rodu Andrássy, ktorých považujeme za najvýznamnejších aristokratov v Európe v 19. storočí.

Betliar bol skutočne luxusným sídlom, ktoré bolo postavené pre účely reprezentácie svojich majiteľov. Na mieste staršieho menšieho renesančného kaštieľa (zo 17. alebo začiatku storočia) vznikla v rokoch 1881-86 za grófa Emanuel I. Andrássyho (1821-1891), obývajúceho v tom čase kaštieľ v Parchovanoch na Zemplíne, rezidencia, ktorú využíval predovšetkým ako poľovnícke sídlo a múzeum pre svoju bohatú zbierku. Gróf sa inšpiroval predovšetkým anglickými vidieckymi sídlami, no na kaštieli môžeme nájsť aj prvky ovplyvnené francúzskou architektúrou. Kaštieľ je súčasťou komplexu budov, ktoré zabezpečovali pohodlie jeho obyvateľov: tu, kde je náš bufet a pokladňa, boli kuchyňa a byty služobníctva, východne od kaštieľa stál ateliér a byt mladšieho grófa a na opačnej strane boli koniarne a hospodársky dvor. Emanuelov syn, gróf Gejza I. (1856-1938) nechal kaštieľ začiatkom 20. storočia (asi 1905) zmodernizovať, čím vznikla skutočne luxusná rezidencia s elektrickým osvetlením, ústredným kúrením, 16 kúpeľňami, krásnou knižnicou a početnými pohodlnými apartmánmi, kde okrem jeho rodiny bývala aj spoločenská elita, zúčastňujúca sa na chýrnych betliarskych poľovačkách.

Najväčšou zbierkou inštalovanou v priestoroch kaštieľa je viac ako 15 000 zväzkov tlačí a rukopisov, ktoré sú okrem historickej knižnice umiestnené aj v miestnosti bývalého archívu Andrássyovcov a v pracovni pri Poľovníckom salóne. Zbierka zahŕňa najmä odbornú a populárno-náučnú literatúru z oblasti spoločenských vied (história, právo, filozofia), prírodných a technických vied (biológia, chémia, fyzika, geografia, matematika, farmakológia, medicína, metalurgia), beletriu (súborné diela veľkého počtu nemeckých, anglických či francúzskych spisovateľov, najmä z obdobia 18. a 19. storočia), náboženskú a detskú literatúru. Početná je zbierka novín a časopisov, ktorá obsahuje európske aj americké tituly od dennej tlače cez rozličné odborné časopisy až po športové, lovecké alebo módne magazíny. Z jazykov dominuje nemčina (takmer 60 % kníh a časopisov), v menšej miere sa vyskytuje latinčina a francúzština (cca 10 %), nasleduje angličtina a maďarčina (cca 6 %). Spomedzi ďalších svetových jazykov sa najčastejšie objavujú diela písané v taliančine a španielčine, iba sporadicky sa objavuje švédčina, hebrejčina, čeština či dánčina.

Treťou najpočetnejšou zbierkou je zbierka výtvarného umenia, prezentovaná formou rodového múzea Andrássyovcov, galérie husárskych dôstojníckych portrétov grófa Františka Nádasdyho z Fogarasu a kolekcie miniatúrnych portrétov členov rodu Esterházy z Galanty. Okrem portrétnej tvorby umelcov, akými boli napríklad Július Benczúr, Mikuláš Barabás alebo Žigmund Vajda, sú to aj diela s náboženskou tematikou, krajinky, žánrové poľovnícke výjavy (zastúpené cyklom rytín Johanna Eliasa Riedingera, Wojciecha Kossaka, Richarda Benno Adama, Karla Steria a ďalších) a diela s historickými námetmi (revolučné roky 1848/49 a ich účastníci, Berlínsky kongres či korunovácia Alžbety Bavorskej za uhorskú kráľovnú). Pokrokovosť rodu dokumentujú zariadenia kúpeľní, ktoré boli vytvorené v nárožných vežiach a iných menších miestnostiach – všetky v inom farebnom prevedení a s rôznym maľovaným motívom obkladačiek, s ukážkami liatinových výrobkov v podobe ozdobných mreží, schodísk, kovaných brán a rôznych záhradných doplnkov pochádzajúcich zo zlievarenských prevádzok Andrássyovcov.

Poľovačky na medvede, vysokú zver, vlky či diviaky sa usporadúvali v betliarskych revíroch a v okolitých lesoch, ktoré obklopujú náš rozsiahly anglický park. Za jeho zakladateľa považujeme grófa Leopolda Andrássyho (1767-1824), osvieteného aristokrata, slobodomurára a významného zberateľa. Založil ho koncom 18. storočia a jeho rozloha presahuje 80 ha. Podľa zoznamu organizácie Patrí medzi najvýznamnejšie historické záhrady sveta. Pred kaštieľom sa nachádza fontána so sochou Psyché od francúzskeho sochára Ferdinanda Barbedienne (1810-1892), ktorá bola zreštaurovaná tento rok s podporou Poštovej banky. V parku je mnoho zaujímavých zákutí a stavieb: na konci hlavnej prechádzkovej trasy parku pri rybníku je zverinec v podobe stredovekého hradu s vežičkou, kde Andrássyovci chovali medveďa hnedého, líšku, vlka a rysa. Okrem týchto druhov mal rozsiahly andrássyovský revír aj zvernicu pre jeleniu, danieliu a mufloniu zver. Založil ju v roku 1885 gróf Emanuel Andrássy a jej základ tvorilo asi 16 jedincov jeleníc a 5 jeleňov privezených zo Zemplína. V rozširovaní zvernice pokračoval Emanuelov syn gróf Gejza Andrássy, ktorý ju doplnil o danieliu a muflóniu zver z Moravy. Dnes pri zverinci prebiehajú vystúpenia sokoliarov s dravcami.

Expozícia egyptológie (prízemie)
Starý Egypt oddávna fascinoval nielen vedcov a bádateľov, ale aj zberateľov a cestovateľov, ktorí často putovali za unikátnymi artefaktmi aj celé mesiace. Cestovateľská vášeň sa u Andrássyovcov spájala s tou zberateľskou, vďaka čomu sa Betliar ako jeden z mála šľachtických sídel v strednej Európe môže popýšiť unikátnou kolekciou egyptologických cenností. K ťažiskovým zbierkam patrí múmia kňaza boha Amona z pohrebiska v Gíze, datovaná do 12.-11. stor. pred Kr. a múmia dieťaťa z bližšie neurčeného egyptského náleziska z obdobia 5.-4. stor. pred Kr. Dopĺňajú ich hrobové nálezy vo forme drobných plastík – amuletov a ich fragmentov, ktoré zastupujú rôzne obdobia, počnúc 7. stor. pred Kr. po 1. stor po Kr.

Obnovená expozícia v duchu najmodernejších výstavníckych trendov prezentuje tri okruhy tém: Andrássyovci ako zberatelia a cestovatelia, Staroveký Egypt a “Egypt revival“ – znovuobjavenie egyptského umenia. Všetky predmety pochádzajú z pozostalosti Andrássyovcov a vždy boli súčasťou zbierkového fondu kaštieľa v Betliari.

Expozícia exotických trofejí (prízemie)
Poľovanie patrilo v minulosti k obľúbeným voľnočasovým aktivitám aristokracie. Tento šport-koníček v kombinácii s fascináciou exotickými krajinami mali za následok početné cesty šľachty na Ďaleký a Blízky východ i do južnejších krajín Afriky. V roku 1849 podnikol dobrodružnú cestu do Indie gróf Emanuel I. Andrássy (1821-1891), ktorého považujeme za zakladateľa betliarskej zbierky trofejí a rarít. V jeho šľapajách pokračoval aj jeho syn Gejza I. Andrássy (1856-1938), ktorý sa preslávil ako poľovník a nadšenec pre všetko, čo bolo nebezpečné a napínavé. Expozícia preparátov z Afriky a Ázie je inštalovaná v priestoroch zimnej záhrady kaštieľa tak, aby v návštevníkoch evokovala atmosféru doby, kedy kaštieľ navštevovali významné osobnosti európskych dejín.