O múzeu


Mauzóleum Františky a Dionýza Andrássyovcov predstavuje ojedinelú pamiatku secesného staviteľstva na Slovensku.

Postaviť ho dal v období rokov 1903 – 1904 gróf Dionýz Andrássy, posledný mužský predstaviteľ monockej vetvy Andrássyovcov po smrti manželky Františky, rod. Hablavcovej. Zomrela 26. októbra 1902 v Mníchove, kde bola aj dočasne pochovaná. V deň druhého výročia úmrtia boli jej telesné pozostatky prevezené a uložené do mauzólea. Na výstavbe sa podieľal kolektív mníchovských architektov a umelcov: Richard Berndl, Karl Schmucker, Maximilian a Konstantin Frickovci, Karl Throll a Adolf Mayrhofer. Steny interiéru mauzólea zdobí mramorové obloženie so zastúpením mnohých európskych a afrických lokalít. V prítmí interiéru sa vyníma kupola so zlátenou mozaikovou výzdobou a oltár zasvätený Sv. Františke Rímskej. Dominantou priestoru sú dva sarkofágy z talianskeho mramoru s reliéfnou výzdobou podobizní manželov a symbolmi ich dobročinnosti. Gróf Dionýz Andrássy zomrel 27. februára 1913 v Palerme na Sicílii, po prevoze jeho telesných pozostatkov boli tieto dňa 7. marca 1913 uložené vedľa telesných pozostatkov Františky.

Gróf dal oproti mauzóleu postaviť strážny dom a v roku 1905 založil tzv. Večnú základinu hrobky grófa Dionýza a jeho manželky Františky, určenú na údržbu mauzólea a úschovu oltárnej súpravy. Omšovou základinou v sume 10 tisíc korún, rozdelenou rovnakým podielom piatim cirkvám, zabezpečil zádušné omše, ktoré sa mali a majú celebrovať vždy v deň výročia úmrtia Františky.