Charakteristika

Zbierkový fond múzea tvorí viac ako polmilióna zbierkových predmetov. Najväčšie zastúpenie má zbierka zoologická, pričom entomologická zbierka obsahuje viac ako 430 000 kusov hmyzu, a zbierka stavovcov cca     kusov predmetov. V zbierke botanickej v súčasnosti eviduje múzeum viac ako 10 000 zbierkových položiek. Geologická zbierka obsahuje viac ako 2800 mineralogicko - petrologických vzoriek a 2100 paleontologických. Súčasťou zbierkového fondu múzea je aj zbierka venovaná histórii a kultúre regiónu Turiec ako osobnostiam, ktoré v tomto regióne pôsobili.

Entomologická zbierka SNM - Múzea Andreja Kmeťa k 31.12.2008 obsahovala viac ako 430 000 kusov hmyzu. V zbierke sú zástupcovia všetkých radov zijúcich na Slovensku. Prevažnú časť 70% tvorí dipterologická zbierka v ktorej je 2960 druhov, ďalej chrobáky, blanokrídlovce, motýle, rovnokrídlovce a vážky predstavujú 25% a zbytok tvoria ostávajúce skupiny hmyzu. Zbierky sú najmä dokladovým materiálom z výskumných úloh kustóda entomologickej zbierky, získané predovšetkým vlastným zberom, v menšej miere darom a kúpou. Prevažná časť zbierkového fondu bola taktiež literárne spracovaná. Prevažná časť dipterologickej zbierky, zbierky vážok a rovnokrídleho hmyzu sú liehovým matreriálom, zbytok je preparovaný na sucho. V dokladovom materiáli je časť dvojkrídlovcov a blanokrídlovcov paratypový materiál. Z najzaujímavejších zbierok treba uviesť takmer kompletnú zbierku chrobákov Vladimíra Rakšániho, bohatú zbierku blanokrídleho hmyzu zo zbierok Dr. Pádra a Ing. Kocourka, ktorá obsahuje 1600 druhov. V zbierke je kompletná fauna radu Ephemeroptera a Thysanura Slovenska. V dipterologickom materiáli je čast žbierok z Himaláji, Ďalekého Východu SSSR, Kaukazu, z čoho časť je typový materiál. Z historických zbierok treba uviesť entomologickú zbierku motýľov Ivana Zbíňovského získaná múzeom v roku 1923, pričom ide okrem európskych druhov i o exotické druhy z jeho cist po Južnej Amerike a Východnej Ázii. Celý zbierkový fond je determinovaný a môže slúžiť špecialistom ako porovnávací materiál i študentom ako dokladový materiál pri štúdiu určitých častí Slovenska.

Geologická zbierka múzea je rozčlenená na mineralógiu, petrológiu, paleobotaniku a paleozoológiu. Pestrá stratigrafia okresu viedla bývalú kurátorku zbierky (RNDr. Miladu Horákovú, pracovala tu v rokoch 1965 - 73) k tomu, že budovala zbierku s výrazne stratigrafickým a tektonickým zameraním. Okrem stratigrafického vývoja v regióne spracovávala v rámci terénnych výskumov výskyt silicitov v Kremnických vrchoch. Tu nájdené odrody kremeňa sú pre svoj estetický vzhľad veľmi zaujímavé a vo výskumných prácach zisťovala prímesy spôsobujúce zafarbenie opálov, chalcedónov a jaspisov a zistenie závislosti indexu lomu od povahy prímesí, príp. od chemického zloženia. Z cenných zbierkových predmetov možno uviesť z mineralogických zbierok monokryštál biotitu zo Zabajkalska, zlato a antimonit z Kremnice, zlato z Magurky, celestín z Banskej Štiavnice, meď zo Španej doliny a euchroit z Ľubietovej. Významná je zbierka hornín, minerálov a skamenelín (najmä nekompletná lebka medveďa jaskynného a neúplná kostra mamuta) Andreja Kmeťa, ktoré získal vlastným zberom, resp. darom. V petrologickej časti zbierky je výrazne zastúpená väčšina hornín charakterizujúcich región Turca. Paleontologická zbierka pozostáva z bohatej kolekcie karbónsko - permských odtlačkov rastlín z ostravsko - karvinského revíru na Morave, trilobitovej fauny z Čiech, fauny amonitov a brachiopódov z Veľkej Fatry. Pomerne bohato je zastúpená treťohorná fauna a flóra Turčianskej kotliny. K 31. decembru 2008 obsahovala geologická zbierka viac ako 2800 mineralogicko - petrologických vzoriek a 2100 paleontologických. V roku 2004 boli do zbierkového fondu zaradené predmety získane z vlastných najnovších výskumov. Ide hlavne o kostrové zvyšky medveďa jaskynného (Ursus spelaeus Ros.) a kolekcia amonitovej fauny Dr. Andrusovovej, Dr. Peržela a Dr. Bendíka z Veľkej Fatry. Prijatím nového vedeckého pracovníka z odboru geológie a zároveň kurátora anorganických zbierok v auguste 2004 sa započala nová fáza výskumov neživej prírody regiónu Turca. V rámci začatého výskumu mezozoika Veľkej a Malej Fatry bude zhodnotená jej litostratigrafická stavba s náväznosťou na územie Západných Karpát. Sľubne sa rozbieha výskum jaskýň na území Veľkej Fatry, v ktorej bude zahrnutá geológia, paleontológia a zoológia (bezstavovcov aj stavovcov). V súčasnej dobe spolupracujeme s Prírodovedeckou fakultou UK v Bratislave, Botanickou záhradou UK v Blatnici, Geologickým ústavom SAV Bratislava, resp. Banská Bystrica, ŠGÚ DŠ Banská Bystrica a Správou Národného parku Veľká Fatra.