Expozícia Príroda Turca

Expozícia Príroda Turca je delená na dva celky. Prvá časť expozície, venovaná neživej prírode, prezentuje jednotlivé obdobia geologického vývoja regiónu Turiec a priľahlých pohorí formou rekonštrukcie prostredia a výskytu geologického obdobia v Turci vrátane ukážok hornín, minerálov a skamenelín, typických pre jednotlivé geologické obdobia.

Časť expozície venovaná živej prírode je prezentovaná z ekologického hľadiska v podobe jednotlivých biotopových formácií. Vyčlenené sú podľa výškovej vegetačnej stupňovitosti, geologického podložia, spôsobu a intenzity vplyvu ľudskej činnosti a vodného režimu. Príslušné rastlinné a živočíšne druhy sú inštalované do diorám, ktoré predstavujú prostredia jednotlivých biotopov. Druhovú skladbu dopĺňajú vitríny s exponátmi stavovcov, bezstavovcov, húb a herbárové položky rastlín.

Autori expozície zvolili jedinečný prístup k ich výtvarnému riešeniu, zodpovedajúci najnovším svetovým trendom. Unikátne exponáty zo zbierok múzea zasadili do pôsobivých rekonštrukcií príslušných prostredí, vytvárajúcich obsahovo aj výtvarne príťažlivé celky, doplnené množstvom interaktívnych prvkov.



Neživá príroda

Prvá časť expozície prezentuje jednotlivé obdobia geologického vývoja regiónu Turiec a priľahlých pohorí.
Každá vitrína pozostáva z grafickej časti, v ktorej je prezentované konkrétne geologické obdobie formou rekonštrukcie prostredia, výskytu geologického obdobia v Turci, paleogeografickej mapy sveta, stratigrafickej (časovej) tabuľky, jednoduchého textu a fotografií.
Druhú časť vitrín predstavujú vystavené vzorky hornín, minerálov a skamenelín, typických pre jednotlivé geologické obdobia. V centrálnej časti miestnosti sa nachádza valcovitá vitrína, v ktorej sa po okrajoch nachádzajú minerály zo stredoslovenskej banskej oblasti a v jej vnútri je inštalovaná dioráma jaskyne s kostrovými zvyškami medveďa jaskynného.

Živá príroda

Časť expozície živej prírody je prezentovaná z ekologického hľadiska v podobe jednotlivých biotopových formácií. Vyčlenené sú podľa výškovej vegetačnej stupňovitosti, geologického podložia, spôsobu a intenzity vplyvu ľudskej činnosti a vodného režimu. Príslušné rastlinné a živočíšne druhy sú inštalované do diorám, ktoré predstavujú prostredia jednotlivých biotopov. Druhovú skladbu dopĺňajú vitríny s exponátmi stavovcov, bezstavovcov, húb a herbárové položky rastlín. Základné, ako aj špecifické ekologické väzby v biotopoch sú prezentované pomocou grafických schém a diagramov.

Bukové lesy
Sú najrozšírenejšou biotopovou formáciou v Turci, z ktorých najvzácnejšie sú prírodné lesy pralesovitého typu a lesy s výskytom tisa obyčajného – stromu, ktorý je pozostatkom (reliktom) z obdobia treťohôr. V dioráme je inštalovaný typ kvetnatého bukového lesa v jarnom období. Rozmanité spoločenstvá húb sú neoddeliteľnou zložkou zdravých lesných ekosystémov. Spoločenstvá živočíchov bukových lesov patria k druhovo aj početne najbohatším v miernom klimatickom pásme. Živočíchy viazané na biotop jedného stromu prezentuje samostatná vitrína.

Reliktné vápnomilné borovicové lesy a skaly
Predstavujú pozostatky kedysi rozsiahlejšieho rozšírenia borovicových lesov v poľadových dobách. V mozaike so skalnými biotopmi sa vytvorili podmienky pre život špecifických druhov rastlín a živočíchov, vrátane mnohých reliktných a endemických druhov. Dioráma znázorňuje skalný biotop na dolomitoch s rastlinstvom južných a severných svahov.

Smrekové lesy
Horské smrekové lesy tvoria pás pod klimatickou hornou hranicou lesa. Smrekové lesy sú domovom živočíchov, ktoré pôvodne obývali rozľahlú severskú tajgu. Ekologicky nestabilné umelé smrekové monokultúry oslabujú rozmanité drevokazné huby. Dioráma znázorňuje biotop čučoriedkového smrekového lesa v období neskorého leta. Samostatná vitrína je venovaná lebkám stavovcov.

Biotopy nad hornou hranicou lesa
Pozostávajú z porastov pôvodnej aj vysadenej kosodreviny, horských a subalpínskych lúk, ktoré vznikli počas valašskej kolonizácie. Vzácne sú hlavne ostrovčeky – enklávy prirodzenej alpínskej vegetácie s výskytom viacerých pozostatkov z ľadových dôb a arkticko-alpínskych druhov. Obývajú ich živočíchy schopné odolávať extrémnym podmienkam ako sú intenzívne žiarenie, nízke teploty a obmedzené množstvo potravy. Biotopy kosodreviny a horských lúk sú znázornené v dvoch samostatných diorámach.

Kultúrna step
Predstavuje človekom vytvorenú bezlesnú formáciu v Turčianskej kotline, ktorá pozostáva z mozaiky polí, lúk, pasienkov a sídiel. Svojím charakterom čiastočne pripomína podmienky pôvodných stepí, preto tieto miesta osídlili mnohé stepné organizmy. Dioráma lúk a pasienkov zachytáva rôzne rastlinné spoločenstvá na základe zmeny vlhkosti pôdy.

Ľudské sídla
V dioráme ľudských sídiel je načrtnutá problematika takzvaných synantropných organizmov, ktoré sa prispôsobili životu v blízkosti človeka. S ľudskou činnosťou je spojená aj problematika šírenia inváznych rastlín a živočíchov vytláčajúcich naše pôvodné druhy.

Mokrade
Mokrade sú najohrozenejším typom biotopov a zároveň hostia špecifické, veľmi rôznorodé a mimoriadne vzácne spoločenstvá. Prvá dioráma prezentuje vzácny biotop penovcového prameniska s bystrinou. Dioráma tečúcej vody predstavuje rieku Turiec s jej pôvodným a jedinečným charakterom. Biotopy stojatých vôd sú charakteristické bohatým výskytom vodného vtáctva a iných druhov živočíchov. Špecifickým biotopom je vzácne, viac ako 10-tisíc rokov staré rašelinisko vrchoviskového typu, ktoré sa v Turci vyskytuje jedine na hrebeni Martinských holí.