História múzea


Počiatky muzeálneho využitia niektorého z priestorov SNM-Múzea Betliar, konkrétne hradu Krásna Hôrka, spadajú do druhej polovice 19. storočia. Po roku 1857 gróf Juraj Andrássy zriadil z pôvodného zariadenia hradu, zo zachovaných zbraní a výzbroje v niekoľkých miestnostiach rodové múzeum. Zbierky inštalované podľa vtedajších muzeologických predstáv a zvyklostí boli záujemcom sprístupnené v roku 1867. Podľa záznamu v prvej pamätnej knihe z 19. augusta 1867 navštívili múzeum uhorskí lekári a prírodovedci, účastníci celouhorského kongresu v Košiciach. Po roku 1904 došlo k rozšíreniu hradnej časti múzea. V niekoľkých miestnostiach zriadil gróf Dionýz Andrássy na počesť svojej manželky Františky Hablawetzovej Františkino múzeum, kde sú inštalované jej osobné predmety.

Poslední členovia betliarskej vetvy Andrássyovcov opustili svoje majetky v roku 1944. Vývoj po druhej svetovej vojne bol ovplyvnený Dekrétom prezidenta republiky č. 108/1945 a kaštieľ aj s celým areálom prevzala do svojej správy Československá republika. Skonfiškovaný majetok spravovala Národná kultúrna komisia pre Slovensko. Múzeum v Betliari bolo zriadené rozhodnutím Povereníctva osvety a informácií z roku 1952 ako špecializované múzeum a štatutárne sa zaradilo do siete slovenských múzeí. Po tomto roku vznikla Koncepcia muzeálneho využitia hradu Krásna Hôrka s cieľom zmeny expozície a jej rozšírením do zničených a zatiaľ nesprístupnených častí hradu. Neoceniteľnú zásluhu na konštituovaní fondu múzea má historička umenia doc. PhDr. Alžbeta Güntherová-Mayerová, ktorá pôsobila v Betliari v rokoch 1952 – 1955. Bola poverená správou a katalogizáciou zbierok hradu a kaštieľa. Za toto krátke obdobie vznikli inventárne súpisy zbierok bývalých majiteľov. Na jej počesť bola pred vstupom do kaštieľa osadená pamätná tabuľa. Po čiastočnej reinštalácii doc. Güntherovou bol kaštieľ ako pamiatkový objekt v roku 1953 sprístupnený širokej verejnosti.

Od roku 1953 bolo múzeum v zmysle Vyhlášky č. 99/50 Zb. vyhlásené za Štátny kultúrny majetok ako organizácia pre ochranu významných historických a umeleckých diel. Štatút vydal múzeu Betliar v roku 1960 jeho nový zriaďovateľ, Okresný národný výbor v Rožňave, odbor kultúry. Táto organizácia okrem ochrany pamiatkových objektov a mobiliáru plnila i funkciu muzeálnu so špecializáciou jednotlivých objektov. V zmysle zákona o kultúrnych pamiatkach vyhlásilo Predsedníctvo SNR svojím uznesením č. 24 zo dňa 27. februára 1961 hrad Krásnu Hôrku za národnú kultúrnu pamiatku. V roku 1962 sa stretla komisia, ktorá rozhodovala o ďalšom charaktere a poslaní objektu kaštieľa. V rokoch 1975 – 1977 prebiehal stavebno-archeologický a podrobný architektonicko-historický výskum kaštieľa a všetkých objektov areálu vrátane stavieb v prírodnom parku. Čiastočné stavebné úpravy a obnova objektov boli vykonávané v rokoch 1982 – 1986.

V zmysle úpravy Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky o Jednotnej sieti múzeí, galérií a špecializovaných expozícií zo dňa 1. januára 1983 bolo meno organizácie zmenené na Múzeum Betliar. Uznesením vlády SR č. 54 z 15. marca 1985 bol celý areál kaštieľa aj s prírodným parkom vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Komplexná obnova pokračovala v rokoch 1989 – 1994. Pri príležitosti medzinárodného dňa múzeí 21. mája 1994 bola slávnostne sprístupnená expozícia kaštieľa s názvom Bytová kultúra šľachty v 18. a 19. storočí.

Od 1. júla 1996 sa špecializované Múzeum Betliar stalo súčasťou Slovenského národného múzea, najväčšej múzejnej inštitúcie a rozsahom spravovaného majetku aj najväčšej kultúrnej ustanovizne v SR. Vysunutými expozíciami SNM-Múzea Betliar sú expozície na hrade Krásna Hôrka a v Mauzóleu Andrássyovcov v Krásnohorskom Podhradí.