Výskumná činnosť

Obraz Klaňanie troch kráľov

Výstup z výskumu: Mgr. Ján Papco / Znalectvo umenia

... Klaňanie troch kráľov zo zbierok Múzea Bojnice pochádza z rímskokatolíckej fary v Zlatých Moravciach (Papco, ). Tu ho staršia, maďarská i slovenská encyklopedická literatúra, pripomínala ako nezvestné dielo Joana Snellincka (1574 – 1638). Registrovala ho tak v súlade so zreteľnou signatúrou na obraze Jo: Snellick, A:1618, avšak v rozpore s odlišne zameranou tvorbou falošne signovaného umelca. Tá vychádzala zo staršej, manieristickej orientácie a domácej fabulárnej a expresívnej tradície. Tak ako to dokladá aj Snellinckov rozmerný obraz Ukrižovanie z Koninklijk Musea voor Schone Kunsten v Antverpách. Už na prvý pohľad je zjavné, že sa podstatne líši od monumentálnej a veľkoplošnej kompozície zo Zlatých Moraviec. Tú, naopak, možno jednoznačne označiť za autentické dielo iného, oveľa významnejšieho antverpského maliara Abrahama Janssensa (1575 – 1632).

Tému Klaňanie troch kráľov namaľoval Janssens najmenej štyrikrát. Jeden obraz s obľúbeným novozákonným výjavom si objednal v roku 1619 Valentin Leucht pre nový oltár v transepte katedrály vo Frankfurte nad Mohanom. Ďalšie dva sa nachádzajú v spomínanom múzeu v Antverpách a v Musée municipal de la abbiatiale de Saint-Amand-les-Eaux vo Francúzsku. Štvrtý, iba v nepodstatných detailoch odlišný variant, sa po zaujímavej a doposiaľ neobjasnenej anabáze ocitol v Zlatých Moravciach na západnom Slovensku. Sem ho možno poslal viedenský arcibiskup, kardinál Krištof Anton Migazzi (1714 – 1803), ktorý finančne podporoval novostavbu tunajšieho kostola z roku 1785. Nevieme isto, iba predpokladáme, že kardinál sa k obrazu mohol dostať po dražbe umeleckých diel zo zaniknutých kostolov a kláštorov vo Flámsku, ktorá sa konala v Bruseli 17. až 31. júla 1705. Na nej bol, spolu s inými dielami, vydražený a vyvezený (nevedno kam) aj rozmerný obraz Klaňanie troch kráľov od A. Janssensa. Na aukciu sa dostal z kartuziánskeho kláštora v Lier. Mal rozmery 8 x 6 stôp, ktoré po prepočte na centimetre (bez zreteľa na malé odchýlky medzi anglickou a viedenskou stopou a úpravy formátu po dvojnásobnom reštaurovaní obrazu) súhlasia s rozmermi znovuobjaveného diela v Bojniciach. Aj tento údaj, tak ako štýl diela, potvrdzujú, že možno z Bruselu vyvezený obraz A. Janssensa, je autorsky totožný s nesprávne posúdeným dielom J. Snellincka zo Zlatých Moraviec. Svedčí o tom aj už spomínaná monumentálna kompozícia scény, ktorá sa podobne ako ostatné varianty sústreďuje na veľké biblické postavy v popredí (s obľúbeným chrámom v Tivoli v pozadí), kým vážne, starostlivo vypracované tváre kráľov oživuje iba vlažný záujem Ježiška o prinášané dary. Príznačná a Janssenovi vlastná je tiež plošná a hladká modelácia veľkých a čistých tvarov. Väčšiu maliarsku voľnosť prezrádzajú iba vzácne dary s diferencovaným pastóznym rukopisom. Vedno s presnou kresbou zlatej výšivky na plášti najstaršieho z mudrcov Gašpara poukazujú na ruky viacerých pomocníkov, ktorých sa v Janssensovej dielni vystriedalo niekoľko desiatok. Patrili k nim G. Seghers, T. Rombouts, C. Schut, E. Quelinus, T. Boeyermans a ďalší, ktorí sa neskôr sami stali známymi majstrami ...


Obraz Noli me tangere

Výstup z výskumu: Mgr. Ján Papco / Znalectvo umenia

... Obraz stvárňujúci obľúbený biblický námet môže súvisieť s čulým medzinárodným obchodom s umením v 17. storočí. Venovali sa mu profesionálni obchodníci i obchodne zdatní umelci. Raz v úlohe sprostredkovateľov a inokedy ako organizátori zhotovovania komerčných artefaktov a ich distribúcie. K takým umelcom - obchodníkom patril Guillam Forchondt starší (1608 – 1678) pôsobiaci v najvychýrenejšom európskom obchodnom centre v Antverpách (Antwerpen). Bol maliarom, výrobcom módnych kabinetov a obchodníkom s obrazmi. V dejinách umenia sa jeho meno spája so šírením flámskeho umenia v Európe a Južnej Amerike. Forchondtove aktivity zašli až tak ďaleko, že poznamenali aj samotný proces umeleckej tvorby. Ako maliar tvoril v štýle Rubensa, Jana Brueghela mladšieho, Joosa de Mompera a Davida Teniersa mladšieho. Veľa jeho prác môže byť považovaných za zmenšené kópie uvádzaných majstrov. Vedno s bratom Melchiorom zamestnávali neraz až 60 maliarov produkujúcich rôzne artefakty na export. Pracovali pre nich aj takí umelci, akými boli: Willem van Herp, Peter van de Velde, Michiel II. Coignet, Abraham Willemsens, Pieter van Lint, a iní. Ako podložku pre svoje maľby používali najmä meď, ktorá bola cenená pre trvácnosť a lesklý povrch maľby. To je však iba jedna z možností podrobnejšieho skúmania hodnotného bojnického výtvoru. Ďalšou je cesta k Rubensovi, jeho dielni, žiakom a neskôr nasledovníkom. Obraz Noli me tangere v Bojniciach predstavuje totiž kvalitnú prácu založenú na spontánnej maľbe, vernom rukopise a vzdušnej krajinárskej kulise. Na rozdiel od pestrejšieho koloritu a hutnejšieho podania figurálnej časti výjavu. Tá nás dokonca nabáda k úvahám o podiele dvoch rúk na maliarskom spracovaní diela, krajinára a figuralistu. Ani to však nemusí byť celkom pravda. Figúry sa pri ostrejšom pohľade nezdajú až také celistvé. Ich zdanlivú plnosť a akoby vystrihnutú a prilepenú telesnosť odľahčuje a rytmicky rozihráva neustály pohyb štetca po zvlnených vlasoch a členitých záhyboch na drapériách. V tejto súvislosti nám napadá myšlienka o vzniku diela priamo v Rubensovej dielni. No či sa na ňom podieľal aj sám Rubens je otázka, ktorú sa neodvažujeme riešiť. No i keď sa Rubens priamo nezúčastnil realizácie obrazu, tak ho zhotovil iba mimoriadne zdatný a pohotový Rubensov imitátor. Svedčia o tom viaceré Rubensove skice i hotové kompozície, na ktorých sa mäkko modelované telá a voľné ťahy štetca stretávajú v ucelenom dynamickom a senzuálnom súznení. K takým imitátorom patril aj spomínaný všestranný maliar D. Teniers, ktorý nebol iba najviac kopírovaným umelcom v 18. storočí. Sám sa často a úspešne podieľal na voľnom zdokumentovaní - interpretácii diel starých majstrov, napríklad pre arcivojvodu Leopolda Viliama Rakúskeho. A práve jemu by mohol zodpovedať aj dynamický, bezprostredný a sebaistý maliarsky prejav bojnického Noli me tangere, krajiny i figurálnej časti výjavu...