Mať pevný koreň v domovine...
27. 10. 2016, 16:00 - 18:00
V predvečer 120. výročia narodenia si vo štvrtok 27. októbra 2016 o 16.00 hod. v Múzeu kultúry Čechov na Slovensku pripomenieme významnú, nielen martinskú osobnosť – historičku, prekladateľku a správkyňu osobného archívu prezidenta I. ČSR PhDr. Annu Horákovú-Gašparíkovú.
Spomienkové podujatie Mať pevný koreň v domovine pripomenie kontext doby, v ktorej Anna Horáková-Gašparíková žila a zhodnotenie významu jej pôsobenia vďaka historikovi PhDr. Dušanovi Kováčovi, DrSc. Osobnými spomienkami na dr. Horákovú prispejú k slávnostnému popoludniu osobnosti, ktoré mali to šťastie zdieľať s ňou časť svojej životnej púte – pani Zora Frkáňová a Eva Králiková.
Kto bola Anna Horáková-Gašparíková?
Žena, ktorá dovolila nahliadnuť do súkromia rodiny prvého československého prezidenta v knihe U Masarykovcov, sa narodila28. 10. 1896 v Turčianskom Svätom Martine do národne uvedomelej rodiny kníhkupca, kníhtlačiara, spisovateľa, organizátora ochotníckeho divadla Jozefa Gašparíka-Leštinského. Vyrastala teda v intelektuálnom prostredí domu, ktorý bol jedným zo stredísk národno – kultúrneho života v Martine i jeho širokom okolí.
Napriek predstave rodičov, že zo štyroch dcér práve ona bude pokračovať v rodinnej tradícii a prevezme rodinné podnikanie, v snahe získať učiteľskú aprobáciu najprv zmaturovala na Učiteľskom ústave v Štubnianskych Tepliciach, neskôr externe aj na gymnáziu v Turč. Svätom Martine. Jej ambície a záujmy ju priviedli do Prahy, kde v rokoch 1924 – 1928 absolvovala štúdium histórie a československej filológie na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity. Jazykové znalosti – ovládala aj maďarčinu, ruštinu a nemčinu – si počas vysokoškolských štúdií rozširovala aj štúdiom angličtiny a latinčiny. Štúdium ukončila doktorátom z filozofie.
Bola aktívnou členkou a funkcionárkou spolku Živena, kde sa bližšie zoznámila s Alicou Masarykovou, dcérou prezidenta T. G. Masaryka. Tá ju, mladú historičku, ale aj schopnú organizátorku, v roku 1929 oslovila s ponukou vstúpiť do služieb prezidenta a stať sa správkyňou jeho osobného archívu.
Túto funkciu zastávala dr. Horáková v rokoch 1929 – 1936, do uzavretia manželského zväzku s profesorom slavistiky Jiřím Horákom. Po vydaji žila v Prahe (v rokoch 1945 – 1948 v Moskve, kde sprevádzala svojho manžela zastávajúceho post veľvyslanca Československej republiky v ZSSR), pričom sa venovala historickému a literárnovednému výskumu i folkloristike, od r. 1958, kedy odišla do dôchodku, žila striedavo v Prahe a v Martine, napokon po smrti manžela v roku 1975 v Martine.
História i literatúra bola jej láskou
Publikačne činná bola už od r. 1914. Na témy z oblasti slovenskej, všeobecnej, kultúrnej a literárnej histórie publikovala v slovenských i českých časopisoch (Slov. pohľady, Živena, Slovenská literatúra, Kultúrny život, Matičné čítanie, Český časopis historický, Naše doba a i.). K jej najvýznamnejším prácam patrí historická štúdia Povstanie Rákócziho a Slovania (1930), vlastivedná publikácia Údolí Turce (1934), monografia Tisícročné Slovensko (1947), ktorá sa stala súčasťou reprezentatívnej, Karlom Vikom ilustrovanej publikácie Slovensko (1947) i Slovakia (1948).
Spoločne s manželom zostavila zbierku Slovenské ľudové balady (1956), edične upravila Dobšinského Slovenské rozprávky (1961 – 1968 a 1970), ktoré vyšli v početných inojazyčných vydaniach. Pripravila české vydanie Hviezdoslavovej Hájnikovej ženy (1959), systematicky sa venovala výskumu života a diela J. Kráľa. Z češtiny preložila výber z rozprávok B. Němcovej Kráľ času (1965), sporadicky prekladala z nemčiny, ruštiny a angličtiny (R. Voss, A. S. Puškin, P. L. Traversová).
Masaryk pred ňou nemal tajnosti
Najvýznamnejším literárnym dielom A. Horákovej-Gašparíkovej je memoárová publikácia U Masarykovcov– spomienky osobnej archivárky T. G. Masaryka, ktorá vyšla posmrtne, v roku 1995. V apríli roku 1929 oslovil T. G. Masaryk budúcu autorku slovami: „Tož, doktore, jedno jsem chtěl s vámi promluvit, ...vy žijete u nás, slyšíte, o čem se mluví, já před vámi tajnosti nemám, ani moje rodina – tak pište si deník o všem, co uslyšíte... snad z osobnější stránky zachytíte obraz, a jednou v patřičné formě to může ven.“
Zo zápiskov takmer pol storočia vznikalo nevšedné jedinečné dokumentárno – memoárové dielo mimoriadnej hodnoty. Dielo podávajúce zasvätený pohľad do vnútra Masarykovho filozofického, politického aj ľudského ducha, ducha zakladateľa a prvého budovateľa medzivojnovej československej demokracie, ale približujúce aj významnú časť novodobých československých dejín.
