Jar národov – revolučné roky 1848/49


Národná kultúrna pamiatka dom Anny Koléniovej má na fasáde osadenú pamätnú tabuľu s citátom z Histórie povstania slovenskieho 1848 od Mikuláša Dohnányho (1850): „V dome výbornej pani Koléničky založil sa prvý hlavný stannárodných bojovníkov na Slovensku, tu bývaly prvé hlavy a vodcovia povstania slov.Tu sa prijímaly vyslanstvá okolitých obcí, vydávaly sa rozkazy pod pečaťou a podpisom Slovenskej národnej rady. Ztadiaľto sa rozosiely príhlasy ku slovenskému národu. A tu sľubovali pokánie hriešnici a zradcovia národa slov. Pamätný zostane dom tento ako i rodina v ňom bývajúca vernému synovi a dcére Slovenska.“

Myjava bola v rokoch 1848/1849 centrom slovenského národného pohybu. Práve tu dosiahli architekti národného programu Slovákov Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža zenit svojej činnosti. V dome pani Koléniovej po prvý raz na území Slovenska zasadala prvá Slovenská národná rada. Dňa 19. septembra 1848 sa tu konalo prvé národné zhromaždenie Slovákov, na ktorom bola ústami Ľ. Štúra vyhlásená nezávislosť národa slovenského, ako i prvé slovenské povstanie. Hoci povstanie nedosiahlo svoj veľký cieľ, v mene ktorého boli pozdvihnuté zbrane, jeho program sa stal trvalým a inšpirujúcim zdrojom pre celé nasledujúce generácie. Dom pani Koléniovej sa stal symbolom spätosti s odkazom predkov. Hlavným stanom SNR sa nestal náhodou.

Osudy rodiny pani Koléniovej splynuli s celonárodnými udalosťami. S Koléničkami sa stretávame pri pamätnom divadle brezovskom 25. apríla 1848 a v nasledujúcich dňoch skutočne nezaháľali: šili kokardy, zástavy. Jednu z nich vyvesili 26. apríla na svoj dom, o čom sa dozvedáme z nadšeného listu J. M. Hurbana manželke.

Úlohy, ktoré vyplývali z Hurbanovej výzvy „Bratia Slováci“, sa podujala plniť aj jedna žena – vdova Anna Koléniová. V jej dome začalo byť rušno. Na ručne vyrezávanom stole z dubového dreva s podstolinami vo veľkej sviatočnej izbe, susediacej s kuchyňou a dievčenskou izbou, skoncipoval Hurban z 26. na 27. apríla 1848 návrh „Žiadostí slovenského národa v stolici Nitrianskej“. Pri tom istom stole národovci rokovali o ďalšom postupe, keď boli vyslanci Lajko Šulek a Daniel Bórik so Žiadosťami v Nitre uväznení. (Lajko Šulek zomrel na choleru v komárňanskom väzení 16. júna 1849. Jeho brat bol ako spojka SNR na jeseň odsúdený štatariálnym súdom v Hlohovci a popravený. Zaujímavosťou je, že ich sestrou bola neskoršia stará matka generála M. R. Štefánika.)

Po neúspechu Slovanského zjazdu bolo rozhodnuté zorganizovať povstanie proti Maďarom. Jeho centrom mala byť Myjava, odkiaľ sa malo rozšíriť do horných stolíc Slovenska. Za hlavný stan bol vybraný dom pani Koléniovej. Tu zasadala 18. – 28. septembra 1848 aj prvá Slovenská národná rada, ktorá sa sformovala vo Viedni. Pani Koléniová sa prejavila ako výborná organizátorka: nechala vybrať mreže z niektorých okien, aby členovia SNR mohli v prípade nebezpečenstva rýchlo uniknúť, a v pivnici pod pitvorom zriadila tajný úkryt pre ranených.

Po porážke u Klasovitých sa snažila zachrániť dokumenty SNR – dala ich zakopať vo dvore blízko studne, ale boli objavené. Jej dom bol vyrabovaný a pôvodne mal byť na výstrahu vypálený. Podobne ako mnoho ďalších rodín, i pani Koléniová sa musela ukrývať pred maďarskou perzekúciou za hranicami, v moravskej obci Javorník. Po šiestich týždňoch dostali dobrovoľníci milosť a mohli sa vrátiť domov. SNR vtedy už hľadala naplnenie svojich požiadaviek cestou vernosti cisárovi. Pani Koléniová však nezatrpkla. Dvere jej domu ostali otvorené aj počas druhej dobrovoľníckej výpravy...