CASSINI Scientist for a Day 2016 / 2017- ciele

od 23. 3. 2017 do 5. 4. 2017

Súťaž Cassini Scientist fo a Day 2016/2017 – ciele

Študenti napíšu esej (max. 500 slov), kde vysvetlia svoj výber jedného z troch cieľov ktoré skúma sonda Cassini. Tu ponúkame krátky opis jednotlivých cieľov.

1. Ľadové výtrysky na južnom póle mesiaca Enceladus

Enceladus je šiesty najväčší mesiac planéty Saturn, pričom jeho priemer je približne 500 km. Tento mesiac sa vyznačuje ľadovým povrchom, ktorý odráža veľké množstvo slnečného svetla. To robí Enceladus jedným z najjasnejších objektov v slnečnej sústave.

Enceladus bol objavený v roku 1789 Williamom Herschelom, ktorý objavil takisto aj planétu Urán. O tomto mesiaci sme však veľa nevedeli až do doby preletov sond Voyager v 80-tych rokoch. V roku 2005 priniesla misia Cassini prvý pohľad na južný pól Enceladu. Boli tu objavené výtrysky ľadu a vody, ktoré tryskajú z trhlín na povrchu. Kvôli ich výzoru boli tieto trhliny nazvané tigrie škrabance (tiger strips). Časť materiálu unikajúceho z Enceladu padá späť na povrch mesiaca a časť uniká preč prispievajúc časticami do E prstenca Saturnovho systému prstencov. Predpokladá sa, že zdroj chŕliaceho materiálu je oceán pod povrchom ľadovej kôry Enceladu.

Pre viac informácií o tomto cieli si môžete pozrieť krátke video pripravené vedcami z NASA, ktorí pracujú s dátami zo sondy.

http://solarsystem.nasa.gov/educ/Scientist-For-a-Day/2016-17/videos/target-1



Fotografia južného pólu Enceladu, Zdroj: NASA

1. Jazerá na Titáne

Titan je najväčší z mesiacov Saturnu a druhý najväčší mesiac v slnečnej sústave vôbec (po Ganymedovi, ktorý obieha okolo Jupitera). Objavený bol v roku 1655 Christiaanom Huygensom.

Je to jediný známy mesiac slnečnej sústave, o ktorom vieme, že má oblaky a hrubú planéte podobnú atmosféru. Je to takisto jediné známe miesto v slnečnej sústave, ktoré má podobný cyklus tekutín na svojom povrchu ako Zem. Na Titáne je však veľmi chladno (okolo -179°C) kvôli jeho veľkej vzdialenosti od Slnka. To znamená, že voda na Titáne zohráva úlohu kameňa a vulkány majú vodu ako lávu. Na rozdiel od toho, sa tu nachádzajú metán a etán (na Zemi poznáme prioritne ako plyny) v stave prúdiacej tekutiny vytvárajúcej na povrchu kanály riek a jazerá. Tieto tekutiny takisto vytvárajú mračná, z ktorých následne pršia z oblohy rovnako ako to robí voda na Zemi.

Pre viac informácií o tomto cieli si môžete pozrieť krátke video pripravené vedcami z NASA, ktorí pracujú s dátami zo sondy.

http://solarsystem.nasa.gov/educ/Scientist-For-a-Day/2016-17/videos/target-2


Jazerá na Titáne, Zdroj: NASA

1. Šesťuholník na severnom póle Saturnu

Saturn je ľudstvu známy už od staroveku. Je to druhá najväčšia planéta v slnečnej sústave. Známy je predovšetkým vďaka svojmu veľkolepému systému prstencov.

Saturn je plynný obor zložený hlavne z vodíka a hélia. Nemá však jednoznačnú hranicu medzi atmosférou a hlbšími vrstvami tekutého a pevného skupenstva týchto plynov.

Planéta je jedno z najviac veterných miest v slnečnej sústave. Odmerané rýchlosti vetrov dosahujú na rovníku 1800 kilometrov za hodinu. Príležitostne preniknú cez vrstvy mračien intenzívne búrky. Keď sonda NASA Voyager 2 prelietala okolo Saturnu v roku 1981, tak pozorovala šesťuholníkový pás mrakov obklopujúci severný pól planéty. Šesťuholník je prúd rýchlo prúdiaceho meandrujúceho vzduchu, ktorý je dostatočne široký aby sa doň vošli takmer 4 Zeme.

Keď Cassini pozorovala tento objekt, tak zistila, že tento zvláštny pás mrakov obklopuje rozsiahly a silný hurikán sústredený na severnom póle Saturnu.

Pre viac informácií o tomto cieli si môžete pozrieť krátke video pripravené vedcami z NASA, ktorí pracujú s dátami zo sondy.

http://solarsystem.nasa.gov/educ/Scientist-For-a-Day/2016-17/videos/target-3




Pohľad na šesťuholník na severnom póle Saturnu, Zdroj: NASA