Sídlo a ďalšie objekty múzea

Slovenské národné múzeum – Múzeum Červený Kameň sídli na hrade Červený Kameň, ktorý patrí medzi národné kultúrne pamiatky. Pod bohatú históriu hradu sa podpísala aj šľachtická rodina Pálfiovcov, ktorej Červený Kameň slúžil ako rodové sídlo takmer štyristo rokov. Počas ich vlastníctva prešiel hrad mnohými stavebnými prestavbami a úpravami, hoci v exteriéri si v hrubých rysoch dodnes zachoval charakter renesančnej pevnosti.

Počiatky hradu Červený Kameň siahajú do prvej polovice 13. storočia. Jeho dejiny sa začali písať, keď česká kráľovná-vdova Konštancia Uhorská nechala pred rokom 1240 na svojich majetkoch postaviť hrad, ktorý sa stal známym pod menom Červený Kameň (nem. Rothenstein, maď. Vöröskő) alebo tiež Bobrí hrad (nem. Bibersburg). Najskôr bol hrad kráľovským majetkom, neskôr sa ako jeho vlastníci vystriedali viaceré významné uhorské šľachtické rody, medzi inými i Matúš Čák Trenčiansky, páni zo Svätého Jura a Pezinka, Zápoľskí alebo Turzovci. Turzovci získali hrad spolu s panstvom do dedičnej držby od kráľovnej Márie Habsburskej, manželky uhorského kráľa Ľudovíta II. Jagelovského.

Do dejín hradu najvýznamnejšie zasiahli dva šľachtické rody, ktoré sa postupne stali jeho vlastníkmi: nemeckí Fuggerovci a uhorskí Pálfiovci. Fuggerovci získali hrad do držby od svojich obchodných partnerov Turzovcov. Červenokamenské panstvo s gotickým hradom sa tak v roku 1535 dostáva do vlastníctva jednej z najbohatších obchodníckych rodín vtedajšej Európy. V jej čele stál Anton Fugger, vzdelaný, veľmi bohatý a schopný obchodník z Augsburgu, ktorý sa s istotou pohyboval v prostredí renesančnej Európy. Rozhodol sa využiť strategickú polohu Červeného Kameňa neďaleko Viedne a Bratislavy a premeniť starý gotický hrad na bezpečný sklad tovarov, s ktorými jeho rodina obchodovala po celej Európe. Do prestavby stredovekého hradu na renesančnú pevnosť investoval množstvo času a prostriedkov. Starý hrad bol postupne, od roku 1537, búraný a na jeho mieste vyrástli štyri obranné bašty spojené obrannými múrmi a jedno obytné krídlo. Vznikla tak moderná renesančná pevnosť, ktorej architektúra využívala najmodernejšie dobové poznatky a bola prispôsobená na účinnú obranu všetkého, čo pevnosť v rozľahlých skladovacích priestoroch/pivniciach ukrývala. Turecké nebezpečenstvo visiace nad Uhorským kráľovstvom a celou strednou Európou však spôsobilo, že obchodné zámery Fuggerovcov v tejto časti Európy postupne slabli, až sa rodina rozhodla Červený Kameň predať.

Spomedzi viacerých záujemcov o kúpu hradu a panstva zvíťazil mladý barón Mikuláš II. Pálfi, ktorý si získal srdce mladej Márie Magdalény Fuggerovej, dcéry Mareka Fuggera a vnučky spomínaného Antona Fuggera, a do roku 1588 sa stal vlastníkom celého panstva. Potomkovia Mikuláša a Márie Magdalény si panstvo podržali až do roku 1945. Pálfiovci hrad niekoľkokrát prestavali: v druhej polovici 16. storočia bola fuggerovská pevnosť Mikulášom II. Pálfim upravená na rodové sídlo, o storočie neskôr hrad prestaval Mikuláš IV. Pálfi pre seba a svoju manželku Máriu Eleonóru Harrachovú v ranobarokovom slohu a v druhej polovici 18. storočia hrad zmodernizoval a rozšíril Rudolf Pálfi s manželkou Máriou Eleonórou Kaunitz-Rietbergovou. V neskoršom období už neprišlo k zásadným stavebným zásahom, ktoré by výraznejšie pozmenili vzhľad hradnej budovy. Posledný člen pálfiovského rodu opustil hrad v roku 1945 a o štyri roky neskôr bol hrad vyhlásený za národný kultúrny majetok. 



SNM-Múzeum Červený Kameň

Sídlo múzea:
SNM-Múzeum Červený Kameň
Hrad Červený Kameň
900 89 Častá 


Kaštieľ Budmerice 

Sídlo múzea: 
Kaštieľ Budmerice
Budmerice 679 
900 86 Budmerice