Múzeá v Martine

od 28. 1. 2014 do 15. 6. 2014

Výstava predstavuje hlavné mesto našich západných susedov pohľadom jedného z najvýznamnejších fotografov minulého storočia. U Plicku sme zvyknutí na nádherné zábery slovenskej krajiny a jej ľudu, výstava Karol Plicka: Praha stovežatá však predstavuje aj jeho menej známu tvorbu.

Pražské fotografie sú oslavou krásy kameňa, ducha dejín, historickej architektúry a jej harmónie s prírodným reliéfom. Nešlo mu v nich o obraz súdobého života, i keď je v nich zastúpená i novodobá architektúra, predstavil nám výber nadčasovej témy videnej v monumentálnej dokonalosti.

Karol Plicka sa narodil 14. októbra 1894 českým rodičom vo Viedni a ako šesťročný sa s rodinou presťahoval do Čiech. Tu získal hudobné vzdelanie, ktoré po štúdiách zužitkoval ako profesionálny hudobník, no neskôr musel dať prednosť pedagogickej kariére. Vďaka nej sa ako vedúci vianočného prázdninového zájazdu po prvýkrát dostal na Slovensko.

Jeho životná orientácia a poslanie sa zásadne zmenili v roku 1923, kedy na odporučenie Leoša Janáčka a Vítězslava Nováka prišiel do Martina, kde nastúpil ako etnograf – zberateľ ľudových piesní do Matice slovenskej. Zoznámenie sa so Slovenskom sa stalo podnetom pre jeho tvorbu, ktorou sa ako folklorista, etnomuzikológ, organizátor prvých folklórnych festivalov, ale hlavne ako filmár, režisér, kameraman i scenárista, fotograf a tvorca obrazových publikácií, zapísal do dejín slovenskej i českej kultúry. Filmy, ktoré vytvoril uchvátený archaickými hodnotami ľudovej kultúry Slovenska – Za slovenským ľudom a Po horách do dolách – sa stali základom československej národnej kinematografie a film Zem spieva pokladom zapísaným do Zlatého fondu svetovej kinematografie.

Výstava Karol Plicka: Praha stovežatá, realizovaná v Slovenskom národnom múzeu v Martine – Múzeu kultúry Čechov na Slovensku je prvou prezentáciou originálov Plickových fotografií Prahy, predstavenou na Slovensku. Fotografie hlavného mesta vznikali počas jeho pôsobenia vo Fotomeračskom ústave v priebehu roka 1939, kedy – ako sa sám vyslovil – mu bolo úzko pri pomyslení, že by na toto miesto mali doľahnúť hrôzy vojny a zmeniť jeho slávnu tvár.