Národopisná expozícia v prírode

od 16. 6. 2010 do 30. 6. 2010

Podduklianske osvetové stredisko vo Svidníku a SNM - Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku pripravili výstavu „Masky v ľudovej kultúre“. Výstava, ktorá je sprístupnená v národopisnej expozície v prírode (skanzene) SNM – MUK vo Svidníku vo vozárni od 16. júna 2010 potrvá do 30. júna 2010. Na tejto výstave sú predstavené masky ľudskej, zvieracej a démonickej bytosti používané v ľudovej kultúre. Ide predovšetkým o masky pripevnené na paliciach. Bolo zvykom, že mládenci a dievčence sa s obľubou preobliekali za postavy opačného pohlavia (napr. masky Cigánov, „paničiek“ a pod.). V ľudovom prostredí nemajú jednotlivé typy masiek označenie, nazývajú sa vždy iba menom postavy, ktorú predstavujú. Na Slovensku, vrátane rusínsko-ukrajinského etnika, tradičné spôsoby maskovania zachovali sa v obyčajoch a hrách hlavne v období zimného slnovratu (priadky, Vianoce) v jarnom období to boli masky Moreny. Prvotný význam obchôdzok masiek súvisí s ochrannými praktikami pred pôsobením negatívnych síl, ktoré sa v tom čase aktivizovali. Sú to obchôdzky v predvianočnom období najmä na Barboru a Luciu (biele masky zlých démonických bytostí Lucie s husacím brkom, „Varvary a Savy“ s plnými košíkmi prázdnych vretien, ktoré mali zaplniť napradenými niťami tie neposlušné priadky, ktoré nerešpektovali ich sviatok a priadli). Z masiek vianočného obdobia sú predstavení traja jasličkári s betlehemskou hviezdou, maska deda („dido“), čert s vyplazeným červeným jazykom, dve zvieracie drevené masky hlavy Turoňa (znázorňujúce volskú hlavu s rohmi a s otváracím pyskom), ktoré predstavovali silu a magicko-plodonosnú funkciu. Návštevníci majú možnosť vidieť aj iné masky, ktoré chodili cez priadky a na fašiangy. Okrem už spomenutých démonických masiek Varvary a Savy to bola maska Smrť („Smertka“), zobrazená s jej hlavným atribútom kosou, tučný muž („hrubyj chlop“), slamenník („solomjanyk“), Žid v s dlhou bradou, Cigánka; podobné boli aj fašiangové masky (už spomenutý tučný muž, Smrtka, Cigánka a baba - liečiteľka („baba-likarka“) s košíkom „liečivých byliniek“ či „kleban“ v reverende. Masky sa používali aj so zámerom poistiť úrodu, hospodárske zvieratá aj ľudí. Vzťahuje sa to predovšetkým na obchôdzky s maskami vo vianočnom období. Niektoré masky mali aj ochrannú a plodonosnú funkciu. Čisto zábavné boli masky na priadkach, ktoré v rusínsko-ukrajinskom etniku sa nazývali „strašky“ a na fašiangy. Celkovo na výstave je exponovaných 25 masiek, z ktorých Troch kráľov, Jezuliatka v jasliach, malého dreveného koňa z brezy, veľkého Anjela, čerta s vidlami, dvoch drevených masiek Turoňa a jarnú masku Moreny vyhotovili Poliaci. Podujatie „Masky v ľudovej kultúry“ sa koná v rámci projektu „Vplyv ľudových tradícií na súčasnosť“ č. PL-SK/PO/IPP/I148, ktorý je realizovaný z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko-Slovenská republika 2007-2013.

Nadežda Varcholová

foto: Jozef Makara