Majstri drôtu (venované spomienke na Ladislava Jurovatého st.)

od 11. 12. 2020 do 20. 3. 2022

Dlhú a bohatú tradíciu na Slovensku majú remeslá venujúce sa spracovaniu kovov a drôtu. Jedným z najznámejších je drotárstvo, ktoré predstavuje špecifický druh ľudovej výroby. Drotárski majstri vytvárali pozoruhodné a originálne úžitkové i dekoratívne práce, vďaka ktorým ich sláva siahala aj za hranice nášho územia. Pokračovateľom drotárskeho remesla bol aj „majster drôtu" Ladislav Jurovatý st. (1923 – 2012), ktorý do svojich diel vložil všetky svoje schopnosti, zručnosti a nadanie pre estetické stvárnenie predmetu.

viac informácií o výstave:
PhDr. Daša Ferklová
043/41 310 11
dasa.ferklova@snm.sk

____________________________________________________________


Prvá časť výstavy Majstri drôtu (venované spomienke na Ladislava Jurovatého st.) podáva stručný prehľad o histórii slovenského drotárstva od prvých písomných svedectiev, cez rozšírenie a rozkvet koncom 19. storočia až po postupný zánik. Prostredníctvom písaného slova, obrazovej fotodokumentácie i originálnych exponátov predstavuje kraj drotárov, ich život, pracovné začiatky, cesty, ale i rozmanitý sortiment výrobkov, ktorý sa menil a vyvíjal od vkusu a požiadaviek zákazníkov.

Približne od polovice 19. storočia drotári rozšírili svoje služby o vlastné výrobky z drôtu a plechu. Z drôtu vyrábali rôzne háčky, vešiaky, klietky pre vtákov, košíky, podnosy a pod., z plechu rôzne lopatky, strúhadlá, pekáče, skrinky a pod. Zhotovovali nielen úžitkové predmety, ale i tvarovo náročné dekoratívne predmety, vo výrobe ktorých mnohí dosiahli osobitosť výtvarného prejavu.

Rozšírený sortiment výrobkov viedol drotárov aj mimo územia Slovenska, pričom ich postavenie a podmienky práce boli v jednotlivých krajinách diferencované. Za prácou vandrovali jednotlivo alebo v skupinkách, putovali alebo sa natrvalo usadili, zakladali malé drotárske dielne, z ktorých niektoré prerástli do veľkých priemyselných firiem.

Na výstave predstavujeme krajiny, do ktorých slovenskí drotári prišli. Zvlášť úspešní boli v cárskom Rusku, kde drotárstvo celkovou úrovňou kulminovalo. Vzniklo tu vyše 80 dielní, nazývaných „majsterské", ktoré svoj široký sortiment výrobkov ponúkali nielen pre domáci trh ale i do zahraničia. Z európskych krajín sa drotári ďalej usadili na územiach dnešného Poľska, Maďarska, Čiech a Moravy, Rakúska, Nemecka, Švajčiarska, Belgicka, Holandska, Francúzska a Anglicka. Dostali sa i do krajín balkánskeho polostrova, usadili sa v dnešnom Bulharsku, Rumunsku, Slovinsku, Chorvátsku, Srbsku. Niektorí pokračovali ďalej do Malej Ázie, iní na opačnú stranu do Ameriky.

Po návrate z ciest zúročili svoje vedomosti v domácom prostredí. Okrem úžitkových predmetov zhotovovali náročné dekoratívno – úžitkové predmety, mnohokrát ocenené rôznymi medzinárodnými oceneniami a uznaniami. Mosadzným, pozláteným či postriebreným drôtom inovovali výrobný sortiment, zoomorfné a rastlinné motívy preberali hlavne z čipkárskeho a pletiarskeho umenia, nielen domáceho. Príkladom sú výrobky drotárskych majstrov Jozefa Holánika – Bakeľa, Alexandra Hozáka či Jakuba Šeríka.

Aj keď sa situácia po prvej svetovej vojne výrazne zmenila, drotárski majstri našli svojich pokračovateľov. Títo dávajú starému remeslu nové dimenzie, formy i kvalitu čo dokázali i exponáty na výstave, prezentujúce pokračovateľov drotárskeho remesla a to súčasných neprofesionálnych umelcov zastúpených výrobkami Ladislava Fapšu zo Žiliny a Róberta Hozáka z Čadce, v ktorých sú skĺbené starootcovké tradície s úsilím o uplatnenie dnešných estetických noriem.

Drotárska tradícia v priebehu 20. storočia i napriek nevhodným spoločensko – politickým a ekonomickým podmienkam nezanikla. Po stopách slovenských majstrov – drotárov sa vydalo viacero pokračovateľov. Dnes môžeme povedať, že za posledných dvadsať rokov prežíva drotárstvo intenzívnu renesanciu. Drôt ako jeden z tradičných remeselných materiálov opätovne zaujal umeleckých remeselníkov, neprofesionálnych i profesionálnych umelcov. Jedným z pokračovateľov bol i „majster drôtu" Ladislav Jurovatý st. (1923 – 2012), ktorý do svojich prác vložil všetky svoje schopnosti, zručnosti a nadanie pre estetické stvárnenie predmetu. A práve tomuto majstrovi drôtu a kovu je venovaná druhá časť výstavy.

Ladislav Jurovatý st. v 50. a 60. rokoch 20. stor. bol jedným z prvých výrobcov, nadväzujúcich na odkaz slovenského drotárstva. Podarilo sa mu poodhaliť osobité tvárne, výrazové a technologické možnosti drôtu a upozorniť na jeho nekonečné obmeny a variácie. Mal jedinečnú schopnosť tvorivo narábať s trojrozmernou kompozíciou. V neskorších prácach v 80. – 90. rokoch 20. stor. námetovo vychádzal z ľudovej tradície a sakrálnych motívov. Navrhol viac ako 150 typov výrobkov, ktoré v rokoch 1993 – 2001 realizovala dielňa umelecko – úžitkového drotárstva v Hlohovci, čím v podstate zabezpečil využitie drôtu v súčasných domácnostiach.

Dielo L. Jurovatého st. na výstave približujú jeho práce pochádzajúce zo SNM – Historického múzea v Bratislave, Považského múzea v Žiline a zo súkromnej zbierky Ing. arch. Alžbety Chrenovej.


Pozrite si reportáž Televízie Turiec o výstave Majstri drôtu (venované spomienke na Ladislava Jurovatého st.).