Etnografické múzeum

Poslanie 

Etnografické múzeum je špičkovým pracoviskom v celoslovenskom kontexte v oblasti národopisnej muzeológie a vo vzťahu k svojej základnej činnosti – získavaniu, odbornému a vedeckému spracovaniu a prezentácii zbierok ľudovej kultúry. Ku konkrétnym výsledkom tejto činnosti patrí národopisná expozícia v hlavnej budove (1974 – 1975), špecializované expozície jednotlivých zložiek, rozsiahla zbierkotvorná a výstavná činnosť, v oblasti publikačnej najmä tituly edície FONTES, zborník Etnografia ako aj príležitostné tlače. 

História 

Slovenské národné múzeum – Múzeá v Martine (ďalej SNM v Martine) patrí k najvýznamnejším kultúrnym inštitúciám na území Slovenskej republiky. Vznik, vývoj, činnosť a budovanie zbierkového fondu SNM v Martine sú úzko spojené s pôsobením významných osobností našich národných dejín konca 19. storočia - Andreja Kmeťa, Andreja Halašu, Jána Petrikovicha či Karola A. Medveckého. Predovšetkým zásluhou Andreja Kmeťa bola v apríli 1893 založená Muzeálna slovenská spoločnosť, ktorej centrálnym a programovým cieľom bolo práve vytvorenie národného múzea. Od svojho začiatku získavalo zbierky vlastivedného (etnografické, archeologické, historické, numizmatické, umelecko-historické, výtvarné, archívne a knižné) aj prírodovedného charakteru z celého územia Slovenska. 

Rozsah zbierkového fondu, získaného predovšetkým darmi, uloženými v priestoroch múzea v Národnom dome, podmienil výstavbu prvej účelovej budovy múzea (1906 – 1907) podľa projektu M. M. Harminca, dnes národnej kultúrnej pamiatky. V r. 1908 v nej boli sprístupnené prvé expozície. Od roku 1927 pôsobil vo funkcii tajomníka Muzeálnej slovenkej spoločnosti a neskôr správcu múzea Ján Geryk, ktorého organizačné schopnosti v symbióze s rozmachom prvej československej republiky priniesli mimoriadny a všestranný rozvoj múzea. 

V roku 1933 bola verejnosti sprístupnená druhá účelová budova múzea, postavená opäť podľa projektu M. M. Harminca aj vďaka korunovej zbierke celého národa v rokoch 1928-1932. Architektonické riešenie budovy múzea v štýle funkcionalizmu, jej vnútorné vybavenie a najmä koncepčné poňatie a esteticky pôsobiaca inštalácia stálych expozícií (Národná galéria Slovenska, expozícia národopisná, historická, numizmatická, archeologická a prírodovedná) z rokov 1933 – 1938, ktoré sa rozprestierali na rozlohe 4620 m² zaradilo národné múzeum medzi najmodernejšie a najväčšie európske múzeá tých čias. 

V roku 1941 bola sprístupnená expozícia venovaná Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Do roku 1948 bolo SNM spolkovým múzeom Muzeálnej slovenskej spoločnosti, roku 1948 bolo poštátnené, roku 1961 zákonom č. 109 Slovenskej národnej rady bolo administratívne zlúčené so Slovenským múzeom v Bratislave s profiláciou ako celoslovenské etnografické múzeum, špecializované na záchranu, výskum, dokumentáciu a prezentáciu ľudovej materiálnej a duchovnej kultúry na Slovensku. V súlade s uvedenou špecializáciou začalo múzeum od r. 1964 budovať celoslovenskú expozíciu ľudovej architektúry a bývania, dnes známu ako Múzeum slovenskej dediny. Toto zameranie koncepčne nenarušilo ani prevzatie správy umeleckej pozostalosti a nehnuteľného majetku Martina Benku (Múzeum Martina Benku) ani neskorší vznik Múzea Karola Plicku a potvrdzuje ho aj vznik pracovísk, dokumentujúcich dejiny a kultúru národnostných menšín, žijúcich na Slovensku (Múzeum kultúry Čechov na Slovensku, Múzeum kultúry Rómov na Slovensku). Poslednou zmenou (2004) je zlúčenie dvoch samostatných pracovísk národného múzea v Martine (Etnografické múzeum a Múzeum Andreja Kmeťa) do jedného organizačného útvaru pod názvom Slovenské národné múzeum – Múzeá v Martine.