Text a foto: Agáta Petrakovičová, SNM – MĽŠ – Múzeum slovenskej keramickej plastiky v Modre

Každé remeslo má svoje špecifické náradie pomocou ktorého remeselník vytvára výrobok, alebo produkt vlastného remesla. Málokto by povedal, že hrnčiari a džbánkari potrebovali okrem hrnčiarskeho kruhu, pece na vypaľovanie riadu a zručnosti aj čosi navyše. Každá hrnčiarska dielňa dbala na to, aby jej výrobky boli prvotriedne. Kvalita keramických výrobkov sa posudzovala podľa hrúbky črepu, tvaru nádoby, glazúry a výtvarného fortieľu maliara. Na to však, aby džbánkar vytočil požadovaný tvar, musel použiť okrem rúk aj drevené kulmíky, šíny, pechtále , fízle a miery. Dokonca ani dekorovanie keramiky nebolo možné bez viacerých druhov štetcov. Osobitným štetcom maliari maľovali vlnovky, ružičky, alebo obruby. Kým náradie používané na výrobu riadu pomáhali majstrom zhotoviť stolári, štetce si vyrábali sami zo štetín domácich zvierat, prasiat, volov a zajacov. Každý mal vlastný tvar a príznačnú hrúbku. 

 

Staré keramické náradie je milou pripomienkou ručnej keramickej roboty, ktorá kontinuálne v Modre pokračuje niekoľko storočí a ktorú dokumentuje SNM – MĽŠ – Múzeum slovenskej keramickej plastiky v Modre.