Obnova slamených striech v národopisnej expozícii SNM – Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku


Text: Iveta Vasilenková, kurátorka zbierok SNM – Múzea ukrajinskej kultúry 
Foto: SNM – Múzeum ukrajinskej kultúry

Národopisná expozícia SNM – Múzea ukrajinskej kultúry sa po rozsiahlych historicko-etnografických výskumoch začala realizovať v roku 1975 formou transferu objektov ľudového staviteľstva z rôznych častí regiónov na ploche 10 ha. V priebehu niekoľkých rokov sa tak postupne utvoril komplex obytno-hospodárskych a sezónnych obydlí, technických a spoločenských stavieb ako jeden urbanistický celok s komunikačným systémom.

V národopisnej expozícii je 50 hospodárskych stavieb. Zastúpené sú všetky základné typy ľudového obydlia charakterizujúce regionálnu minulosť, s dôrazom na unikátnosť a špecifickosť jednotlivých pamiatok. Prevažná väčšina obydlí je zastrešená šindľom. Najstaršie stavby sú výnimočné jedinečnými slamenými strechami, ktoré po rokoch potrebovali kompletnú renováciu.

 

Proces obnovy slamených striech si vyžadoval komplikovaný výrobný proces, flexibilitu, ručnú prácu i skúsených odborníkov. Pôvodná strešná krytina objektov bola zhotovená zo špeciálne pripravených snopov, tzv. „kyčky" („kytyci", „katyci") z ražnej slamy („župy"). Slama určená na výrobu strechy musela byť rovná, čistá, bez akejkoľvek prímesi, s dĺžkou 120 – 140 cm. 

Na území Slovenska bolo pestovanie raže známe už pred príchodom Slovanov. Ozimná obilnina sa stala hlavným chlebovým obilím v rámci tradičného systému trojpoľného hospodárenia. Vymlátená ražná slama bola veľmi vhodná na ďalšie spracovanie – na pletenie slameníc, úľov, zásobníc, povriesiel i obradových vianočných predmetov, ale hlavne na pokrývanie striech. Najväčším pestovateľom tejto obilniny na svete je Poľsko.

Pôsobením poveternostných podmienok po 37 rokoch strácal strešný prírodný materiál na svojej funkčnosti. Došlo k rapídnemu stenčeniu slamenej vrstvy, vypadaniu snopov a viditeľným dieram v strechách. Slamené strechy začali zatekať. SNM – Múzeum ukrajinskej kultúry sa dlhodobo zaoberalo problémom zabezpečenia slamenej strešnej krytiny, vyrobenej tradičným spôsobom.

 

Modernizácia a technologizácia poľnohospodárstva v 20. storočí umožnila nahradiť ručnú prácu strojmi. Produkcia obilnín je plne mechanizovaná a je priam nemožné zabezpečiť na Slovensku ražnú slamu, vyrobenú tradičným spôsobom a vytvoriť z nej vhodný strešný materiál. Situácia sa zmenila v roku 2008. Múzeum ukrajinskej kultúry začalo komunikovať s poľskými maloroľníkmi z dediny Marková blízko slovensko-poľských hraníc, ktorí ovládali a používali tradičnú techniku výroby slamenej strešnej krytiny vo vlastných podmienkach. Po dohovore s múzeom zasiali poľskí maloroľníci na svojich poliach raž, dodržali tradičnú technológiu výroby a pokládky strešnej krytiny, ktorú od nich prevzala firma DREVOŠINDEL FI, s.r.o. z Oravskej Polhory. Stala sa tak hlavným dodávateľom požadovaných prác a mohlo sa pristúpiť k postupnému obnovovaniu slamených striech v národopisnej expozícii. 

 
Hospodárska usadlosť z obce Topoľa z prelomu 19. a 20. storočia.

Konštrukcia stien domu je zrubová z bukového, jelšového a brezového dreva. Stavebný materiál pochádza zo staršieho uhliarskeho domu. Vonkajšie aj vnútorné steny domu sú omazané hlinenou mazanicou. Obytný priestor je dispozične členený na vstup – „šini" a priestor obytný – „chyža" a odkladací – „komora". Vykurovacím zariadením izby je pec s dymníkom a dodatočne domurovaným sporákom. Odvod dymu je riešený dymovodom – „civika" do slepého komína vstupného priestoru. Obytná aj hospodárska časť domu sa nachádza pod spoločnou slamenou strechou. 

 
Roľnícka usadlosť s dymnou izbou – „dymňanka" z druhej polovice 18. storočia z obce Uličské Krivé.

Jednotraktový dom, pod spoločnou strechou sa nachádza obytná aj hospodárska časť domu. Konštrukcia stien je zrubová z bukového materiálu. Vonkajšie aj vnútorné steny sú vymazané hlinenou mazanicou. Obytný priestor domu je dispozične členený na vstup – „šini", izbu – „chyža" a odkladaciu komoru bez priameho osvetlenia. V podlahe izby je jama na uloženie zemiakov – „rupa". Vykurovacím zariadením obytnej miestnosti je otvorené ohnisko bez dymovodu. 

Stav pamiatok pred obnovou bol nasledovný. Slamená strešná krytina bola po celej ploche veľmi tenká, po rokoch získala patinu a usadila sa na nej vrstvička prachu, v ktorej rástol mach. Pôsobením silných búrok v posledných rokoch sa vytvorili viditeľné diery na priečelí a zadnej časti a na vrcholcoch chýbala značná časť koncového zastrešenia. Vnútorná dosková konštrukcia si vyžadovala výmenu viacerých častí, ktoré boli odkryté a poškodené. Do objektu výrazne zatekalo, v hlinenej podlahe sa tvorili priehlbiny vytvorené dažďovou vodou. Pravidelné dokladanie ručne vyrobených snopov na porušené miesta situáciu neriešilo. 

Prvá fáza obnovy sa začala za priaznivého počasia postupnou demontážou starej slamy. V minulosti sa kládol veľký dôraz na kvalitné zhotovenie krovu, spevnenie jednotlivých častí a celkové konštrukčné spojenie so zrubom. Základ krovu tvorili vrchné trámy zrubu, ktoré boli najhrubšie a najdlhšie a pri ich uložení na zrub bola nevyhnutná spoluúčasť 15 až 20 ľudí. Odstrániť slamu zo strechy bolo potrebné veľmi opatrne a po jednotlivých radoch. Po odkrytí základnej strešnej konštrukcie a zhodnotení jej stavu sa postupne vymieňali poškodené časti. 

 

Ražná slama je charakteristická tvrdosťou a nepoddajnosťou a na vytvorenie snopu bolo preto potrebné vynaložiť veľkú fyzickú námahu a zručnosť. Na pokrytie jednoradovej usadlosti bolo potrebných 2 000 snopov. Snop sa skladal z dvoch zväzkov slamy zväzovaných slameným povrieslom, ktoré sa urobilo z hrste slamy, skrútenej do akéhosi povrazu. Konce snopov sa orezávali špeciálnym rezákom na rovnakú dĺžku. Keď boli vymenené všetky laty, pripravené snopy s hmotnosťou 2 kg a dĺžkou 100 – 140 cm sa kládli a upevňovali k vodorovnej strešnej late jeden vedľa druhého tak, aby sa vzájomne jednou tretinou prekrývali. Jednotlivé rady sa tiahli smerom od strešného odkvapu umiestneného najnižšie a končili až pri hrebeni. Horné snopy sa kládli obkročmo a poisťovali sa latami zbitými do tvaru písmena X. 

 

Materiál sa kládol vo vzdialenosti cca 40 cm. Týmto spôsobom po sebe uložené vrstvy slamy pokrývali predtým spodné vrstvy a vytvorila sa tak vrstva hrubá až 40 cm. 

 

Výroba slamených striech pozostáva z tohto obnoviteľného zdroja, ktorý nezaťažuje prírodu. Bioodpad pri ich obnove je rýchlo rozložiteľný. Prednosťou materiálu je dokonalá izolácia. Dažďová voda preniká približne iba do štvorcentimetrovej vrstvy, ktorá sa rýchlo presuší a voda sa tak odparí. Obydlia pokryté slamou nemali komíny. Dym bol odvádzaný vývodmi do podkrovia, čím decht impregnoval slamu, ktorá sa tak stála nepremokavou. Strechy pokryté ražnou slamou sú jednoznačne stabilné a pri správnej údržbe chránia budovu až 30 rokov. 

Strechy zo slamy boli na Slovensku pred sto rokmi bežné, ale dnes sú skôr vzácnosťou. Po 2. svetovej vojne čaro slamených striech postupne zaniklo. V niektorých obciach sa o čosi dlhšie zachovali slamou kryté stodoly. So zánikom slamených striech sa v našej krajine rýchlo vytratili aj odborné znalosti o spôsobe pestovania slamy ako stavebného materiálu a zručnosti pri jej spracovaní a následného použitia. 

SNM – Múzeum ukrajinskej kultúry cieľavedome napĺňa základné poslanie múzejnej inštitúcie – zhromažďovanie, odborné zhodnocovanie a ochraňovanie hmotných pamiatok a dokumentov vývoja prírody a spoločnosti, ktoré sú súčasťou kultúrneho dedičstva. Svet začína vo veľkom pociťovať klimatické zmeny, ktoré sme výrazne ovplyvnili my, ľudia. Zem nám vracia zlé zaobchádzanie v podobe extrémnych výkyvov počasia. Nie div, že ľudstvo bije na poplach a hľadá rôzne ekologické riešenia. Jednou z možností je aj návrat k tradičnému, ekologickému a prírodnému strešnému materiálu rastlinného pôvodu. Slamené obydlia boli v minulosti symbolom chudobných pomerov. Dnes, keď zažívajú renesanciu, predstavujú paradoxne luxus. 

Naši predkovia žili v mimoriadne ťažkých podmienkach, ale vedeli vytvoriť hodnoty preverené časom, ktoré sú v súčasnosti schopné „žiť" znovu – po novom a zasluhujú pozornosť. Skúsenosti predkov, odovzdávané z generácie na generáciu, sú pre dnešný svet nevyčerpateľným zdrojom inšpirácií.