Veľkonočný blog zo zatvoreného múzea

Veľkonočný blog zo zatvoreného múzea


Autorka textu: Magdaléna Mrázová, etnografka a historička SNM – HM
Foto: SNM – Historické múzeum 


                                                Detviansky náhrobný kríž, drevo a kov, 19.storočie

Je pôst a blíži sa Veľká Noc. Tentoraz sa asi dočkáme omnoho menšej porcie veľkonočných zajačikov, kuriatok a šibačiek. Totiž, nič proti ním, obliatie a šibanie môže byť aj zdravé, ale k dnešnej dobe sa až tak nehodí. Ako hovorí naša pani prezidentka: „som tomu rada", pretože v minulosti nás, etnografov a historikov, médiá vyzývali najmä k opisu rôznych folklórnych záležitostí. Vždy ma to mrzelo, pretože tieto krásne sviatky sú v našej kultúrnej tradícii o niečom celkom inom. Ľudové zvyky – dnes u nás tak sprofanovaný „folklór" – bol a mal by byť len akýmsi milým ornamentom v rohu strhujúceho obrazu.

V minulosti a nielen v stredoveku, počas takmer stálych epidémií a vojenského mučenia, vraždenia a vypaľovania, ale i celkom nedávno, v 20. storočí, ktoré nám prinieslo dva neľudské režimy – nacizmus a komunizmus, malo pôstne a veľkonočné obdobie pre európske národy ten najpodstatnejší zmysel: dávalo nádej. Že raz skončí Zlo a príde Vykúpenie. Hoci s nádychom horkosti, dejiny to nakoniec potvrdzujú. Na našom Slovensku ešte v 80. rokoch 20. storočia štátna bezpečnosť zatvárala, mučila a vraždila ľudí. A boli sme to my, nie ruskí okupanti. Sloboda prišla. V 90. rokoch pokryli stredné Slovensko hroby obetí mafie. A boli sme to my, nie cudzie mocnosti. A potom.... potom... svedkovia pravdy boli umlčaní. Volá k nám hlas Róberta Remiáša, Jána a Martiny.... Boli sme to my, nie imigranti z Iraku... A čo ďalej...? 

Z inej strany – parafrázujem slová pápeža Františka z požehnania Urbi et Orbi v Ríme z minulého týždňa: v tejto temnej dobe.... sa na našich malých loďkách v búrke netreba báť. Máme kotvu a kormidlo v podobe kríža ako nádej Vzkriesenia. My všetci. A vôbec nemusíme byť veriaci. Sme spolu na rozbúrenom mori.  

V ľudovom umení nájdeme veľa krásnych symbolov takejto nádeje. Snáď asi najviac, pretože cirkevný rok bol kostrou života spoločnosti a Veľká Noc jeho vyvrcholením. Sochy a maľby Piet – najmä Sedembolestnej Panny Márie; výjavy z Krížovej cesty; Ukrižovaný Kristus; krásne a dramaticky pôsobivé Božie hroby a nakoniec Víťazný Kristus – symbol Vzkriesenia. 

Tieto vzácne umelecké predmety sa nachádzajú aj v našom Historickom múzeu na Bratislavskom hrade. Som šťastná, že vám ich môžem aspoň takto sprítomniť, aby vás potešili a možno naplnili aspoň malou veľkonočnou silou a radosťou. Želám vám naplno prežitú Veľkú Noc, milí kolegovia a priatelia!




                               Sedembolestná Panna Mária šaštínska, maľba na skle (PDF, 630,4 kB), autor: Ferdinand Salzmann, Slovenský Grob, 2.polovica 19.storočia 

 
                                      Pieta, drevo s polychrómiou, západné Slovensko, 19.storočie 

 
                                    Pieta, drevo s polychrómiou, autor: Štefan .Siváň, Orava, pol.20.storočia 
                                  Vir dolorum (Muž bolesti) (PDF, 401,9 kB), drevo so zbytkami polychrómie, Slovensko, 19.storočie 

                             Boží hrob, zrkadlová maľba na skle (PDF, 650,0 kB), severovýchodné Slovensko, 19.storočie

 
                   Víťazný Kristus, drevo s polychrómiou,stredné Slovensko,koniec 18.storočia