V týchto dňoch kresťania začali sláviť najdôležitejšie sviatky roku. Kurátorka a etnologička Simona Jaššová zo SNM – Múzeí v Martine – Etnografického múzea pripravila sériu textov o zvykoch a tradíciách spojených so slávením Veľkej noci v našej ľudovej tradícií.

Aby mohla nastať jar, najprv bolo potrebné z chotára vyniesť zimu. Zimu predstavovala figurína odetá do ženských šiat prezývaná Morena, Muriena, Marejna, Smrť či Kyselica. To sa dialo na tzv. Smrtnú nedeľu (PDF, 763,5 kB).

Tak ako Morena, vynesená slobodnými dievčatami na Smrtnú nedeľu symbolizovala zimu, zelený konárik liesky, vŕby alebo inej dreviny bol symbolom ožívajúcej prírody a nasledujúceho leta. Rituál jeho prinesenia do dediny sa realizoval väčšinou na Kvetnú nedeľu (PDF, 448,9 kB) (týždeň pred Veľkonočnou nedeľou) mladými dievčatami, súcimi na vydaj.

Zelený štvrtok (PDF, 651,1 kB) je podľa kresťanskej liturgie dňom konania poslednej večere Krista s apoštolmi. V tradičnej ľudovej kultúre bol tento deň spojený s množstvom obyčajových úkonov, ktoré mali za cieľ ochrániť hospodárstvo od zlých síl a zabezpečiť hojnú úrodu a zdravie.

Na Veľký piatok (PDF, 374,4 kB) si kresťanská liturgia pripomína ukrižovanie Krista. V tradičnej ľudovej kultúre sa k nemu viazalo množstvo magických úkonov a poverových praktík, ktorých korene možno hľadať ešte v predkresťanskom období.

V liturgickom vnímaní je Biela sobota (PDF, 156,9 kB) dňom Kristovho vzkriesenia. V tradičnej obyčajovej kultúre bol tento deň určený najmä na prípravu obradových jedál.

Veľkonočná nedeľa (PDF, 332,1 kB) je dňom slávenia zmŕtvychvstania ukrižovaného Krista. V mnohých obciach Slovenska si v tento deň ľudia prinášali do kostola rôzne jedlá, aby ich tam kňaz posvätil. Veľkonočná nedeľa predstavovala aj významný medzník v živote slobodných dievčat. Tie, ktoré boli súce na vydaj a už od jesene chodili na priadky, si mohli na Veľkonočnú nedeľu prvýkrát založiť na hlavu partu.

Veľkonočný pondelok (PDF, 494,8 kB) je posledným dňom kresťanských sviatkov Veľkej noci, spojený s tradičnými obyčajmi šibania a oblievania. V súčasnosti sú obyčaje Veľkonočného pondelka na celom území Slovenka takmer identické. V minulosti však boli v jednotlivých oblastiach viditeľné rozdiely.