SNM – Múzeá v Martine – Múzeum Martina Benku

SNM – Múzeá v Martine – Múzeum Martina Benku

Text: Monika Váleková, kurátorka SNM – Múzeí v Martine, Múzeum Martina Benku

Múzeum Martina Benku, ako súčasť Slovenského národného múzea – Múzeí v Martine, bolo verejnosti sprístupnené v roku 1972. Patrí k nemnohým múzeám na Slovensku, v ktorých možno nájsť autentickú podobu interiéru obývaného významnou kultúrnou a všestranne kreatívnou osobnosťou. Múzeum sídli vo vilke patriacej maliarovi Martinovi Benkovi (1888 – 1971), ktorý položil základné piliere slovenskej modernej výtvarnej kultúry. Umelec v nej prežil posledných dvanásť rokov svojho života, nasťahoval sa do nej v roku 1959 a žil tu do svojej smrti v roku 1971. V roku 1960 odovzdal štátu formou darovacej zmluvy viac ako 5200 olejomalieb a dva roky pred smrťou aj ostatnú časť svojho diela i majetku. Zanechal tiež finančnú hotovosť, ktorú spravuje Komisia pre správu pozostalosti Martina Benku, pracujúca pod Fondom výtvarných umení v Bratislave a umelec ju určil na každoročné udeľovanie Ceny Martina Benku a na nákup diel do zbierok múzea nesúceho jeho meno. 

foto ateliéra Martina Benku
Atelier Martina Benku, SNM - Múzeá v Martine, foto: Michal Pisny

Umelec svoj majetok a dielo venoval československému štátu „s podmienkou, aby zostalo v celosti zachované v dome, ktorý obývam a ktorý sa stane pamätným múzeom mojej celoživotnej a inej práce, na poliach štúdia a môjho snaženia. Mojou vôľou je, aby sa táto podmienka plne rešpektovala aj po mojej smrti." Slovenské národné múzeum v Martine v súlade s uvedeným Benkovým prianím zachováva interiér múzea v takej podobe, v akej ho obýval. Za takmer polstoročie, ktoré uplynulo od maliarovej smrti sa priestory múzea stali zaujímavou ukážkou bytovej kultúry z prelomu 50. a 60. rokov 20. storočia. Popri prezentovaní toho najoriginálnejšieho a najhodnotnejšieho pre slovenské umenie a kultúru – Benkových diel, autentická podoba interiéru múzea približuje aj umelcovu osobnosť. Vypovedá o jeho vkuse, nárokoch na súkromie i vlastné pohodlie, bývanie a prácu, ako aj o záľubách a trávení voľného času. 

foto ateliéra Martina Benku
Pracovňa Martina Benku, SNM - Múzeá v Martine, foto: Michal Pisny

Projekty na Benkov dom navrhol martinský staviteľ Ivan Klein. Jeho a Benkove výtvarno-architektonické názory však boli veľmi rozdielne. Zatiaľ čo Benka, ako o tom svedčia jeho náčrty na dom, sympatizoval s členitosťou stavby koreniacou v secesii, Klein sa prikláňal k jednoduchým, čistým formám, bližším funkcionalizmu. Benka plánoval umiestniť na schodisko vo vestibule či na vonkajšiu terasu domu sochy predstavujúce múzy umení v monumentálnom merítku, ktorých neveľké modely vytvoril a umiestnil v ateliéri. Tie do podoby domu spomínaný staviteľ síce nepremietol, ale akceptoval Benkove praktické potreby a predstavy o priestorovom členení interiéru. Medzi ne patrí aj niekoľko neštandardných riešení, ktoré maliarov dom odlišujú od bežných mestských rodinných domov z 50. rokov 20. storočia. Okrem spálne a pracovne, ktorá bola zároveň obývacou izbou, je súčasťou Benkovho domu veľký, pôsobivý ateliér, galéria, na prízemí priestrannejší vestibul a takzvaný domovnícky byt určený pre rodinu, ktorá sa o umelca starala. 

fotoportrét Martina Benku
Martin Benka v ateliéri

Zariadenie Benkovho ateliéru a pracovne navrhol výtvarník a dizajnér Ján Šimo-Svrček (1922 Spišská Nová Ves – 2006 Nové Zámky) v prvej polovici 60. rokov 20. storočia. Patril k zástancom utilitárneho bytového zariadenia jednoduchých geometrických tvarov, zbavených akýchkoľvek nefunkčných detailov. Do Benkových súkromných priestorov navrhol výtvarne čistý, praktický a variabilný montisektorový nábytok. Doplnil ho nábytkom Viktora Holešťáka-Holubára (1926 Spišská Nová Ves – 1989 Bratislava), v ktorom sa premietli veľmi voľné inšpirácie slovenským ľudovým nábytkom a uplatnenie prírodných materiálov a remeselných techník, napríklad – vypletanie operadiel kožou, kožušinové doplnky, vlnené poťahy. 

Foto: Návrh na zariadenie ateliéru
Martin Benka Návrh na zariadenie ateliéru zo zbierky SNM - Múzeá v Martine

Spojením nábytku Viktora Holešťáka-Holubára a Jána Šima-Svrčeka vzniklo vizuálne zaujímavé zoskupenie dvoch dobových trendov v nábytkovom dizajne. Vhodne korešpondujú nielen navzájom, ale aj s niekoľkými kusmi starožitného nábytku, ktorý si Benka priviezol z Prahy, odkiaľ sa v roku 1939 presťahoval do Martina. Obidvaja spomínaní dizajnéri navrhli nábytok tak, aby vyhovoval praktickým potrebám a nárokom jeho používateľa. Slúžil na umiestnenie bohatej knižnice svedčiacej o širokom spektre Benkových záujmov, ako aj na prezentáciu výsledkov zberateľstva zameraného najmä na predmety z rurálneho prostredia (rozsiahlej zbierky keramiky, malieb na sklo, drevorezieb). Korešponduje aj s početnými hudobnými nástrojmi – napríklad pianom, cimbalom, husľami na ktorých umelec hrával i tými, ktoré navrhol. 

Foto:Návrh na zariadenie pracovne
Martin Benka Návrh na zariadenie pracovne zo zbierky SNM - Múzeá v Martine

Realizovaný nábytok, podobne ako stavba, sa výrazne odlišoval od pôvodnej Benkovej predstavy. Z jeho návrhov na vlastný nábytok z 50. rokov 20. storočia je zrejmé, že sympatizoval viac s členitejšími a masívnejšími formami a prikláňal sa ku klasickejším prvkom – viac ozdobným ako funkčným – napríklad k rímsam či polpilierom. Umelec premietol do návrhov aj ornamentiku a ozdobnosť inšpirovanú ľudovými artefaktami z vidieckeho prostredia, v ktorom sa často pohyboval.

Momentálne je Múzeum Martina Benku v rekonštrukcii, ktorej rozsah určuje projekt, citlivo zohľadňujúci osobitosť pamiatky obývanej výraznou umeleckou osobnosťou.