JUHAŚI, BAĆOVE A PASTIRE

14. 6. 2018

"Paći śe mi, paći, juhaska reguľa, ovećki, dzvonećki i ćarna kośuľa"

Prednáška z cyklu Pohľady do minulosti

Pohľad sedemdesiaty šiesty

Dávny svet bačov a pastierov zo Spiša si dnes vieme predstaviť aj vďaka spomienkam tých, ktorí ho naozaj zažili. Sú to často ľudia zo starých bačovských rodov, v ktorých sa pastierske remeslo dedilo z otca na syna po celé generácie. Vravievali, že ovca nepozná ani sviatok, ani kostol, ani muziku, preto ten, kto chce ísť za juhasa, musí mať tvrdé srdce. Jeden deň na salaši sa povinnosťami podobal navlas druhému, menilo sa len počasie. Veľkými sviatkami pre nich boli na jar Rusadľe, na jeseň deň sv. Gala, keď zohnali ovce z košiara do dediny a porozdeľovali ich gazdom. Vianoce boli pre nich sviatkom aj ich stavu. Veď pastieri boli prví, ktorí počuli zvesť o narodení Spasiteľa. Niektorí bačovia dokázali liečiť ovce aj ľudí a niektorí vraj aj poškodiť. Do ich tajomného sveta nás dokážu preniesť tiež ich reguľe i maňire, zvyky, piesne, muzika a tance. Príďte si ich pozrieť a vypočuť v sedemdesiatom šiestom pohľade do našej minulosti.

Ing. Ján Čarnogurský vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave, odbor ekonomicko-matematické výpočty. Pôsobil ako finančný manažér a finančný riaditeľ vo viacerých baníckych, hutníckych a strojárskych firmách na Spiši.

Popri tejto činnosti sa zaujímal aj o hudbu. Základy hry na klavíri a violončele získal v hudobných školách v Spišskej Novej Vsi a Bratislave. Niekoľko desaťročí sa venuje folklórnej muzike. Hral v ľudových hudbách súborov Ekonóm v Bratislave a Čačina v Spišskej Novej Vsi. Pre ľudovú hudbu Čačiny napísal niekoľko partitúr zo Spiša. V rokoch 1983 – 1996 hrával a bol vedúcim ľudovej hudby folklórnej skupiny v Bystranoch, dnes známej ako Gregovci zo Spišských Vlách. Ľudovú hudba a spevácku skupinu z Bystrian pripravoval na nahrávky v rozhlase a televízii. Výsledkom sú desiatky piesní nahratých v rozhlase, na magnetofónových kazetách a cédečkách. Dva televízne filmy – Svadba z Bystrian (1989) a Juhaska reguľa (1995) – patria dnes k zdrojovým podkladom, pomocou ktorých môže mladá generácia spoznávať tradičný folklór zo Spiša.

Je obdivovateľom a propagátorom ľudovej piesne a hudby zo Spiša. Ako člen Spišského dejepisného spolku hľadá aj historické súvislosti a informácie, ktoré možno nájsť v ľudovej piesni. Tejto téme venoval aj dva odborné články publikované v ročenkách Spišského dejepisného spolku – Ľudová pieseň a história (2007) a Vojenské piesne a balady z Veľbách (2017).

Ako člen komunity Ľudo Slovenský sa podieľa na veľkom projekte digitalizácie slovenských ľudových piesní, ktorého cieľom je zdigitalizovať a sprístupniť 50 000 zozbieraných slovenských ľudových piesní. Časť bohatstva piesňovej tradície zo Spiša nám sprístupní v štyroch prednáškach nášho cyklu Pohľady do minulosti.