Tradičná svadba na Spiši

17. 5. 2018

"Ket zme na veśeľu, na veśeľu budzme, zaśpievajme sebe jak statečne ľudze"

Prednáška z cyklu Pohľady do minulosti.
Prednáša Ing. Ján Čarnogurský.

Pohľad sedemdesiaty piaty
 
Ket zme na veśeľu, na veśeľu budzme, zaśpievajme sebe jak statečne ľudze“, znie v  jednej z mnohých piesní, ktoré sa spievali na tradičnej svadbe na Spiši. Spev svadobčanov sprevádzal svadobné obrady a zvyky v slovenských, goralských, rusínskych a nemeckých obciach. Tak, ako sa menil okolitý svet a spôsob života dediny, menili sa aj svadobné obrady a celé svadobné zvykoslovie. Ich korene siahajú do dávnych čias, ktoré nie sú zachytené v historických dokumentoch. Niektoré z nich prežívajú v zmenenej forme až do dneška. Časti svadobných obradov, akými sú rukovini, družbovski taňec, vatki sú pre nás tak vzdialené, že často nevieme, čo znamenajú a prečo sa robili. Celé tradičné svadobné zvykoslovie a jeho piesne na Spiši vynikajú svojou pestrosťou, archaickosťou a obradnosťou. Sú jedinečnou a vzácnou súčasťou nášho kultúrneho dedičstva.

Ing. Ján Čarnogurský vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave, odbor ekonomicko-matematické výpočty. Pôsobil ako finančný manažér a finančný riaditeľ vo viacerých baníckych, hutníckych a strojárskych firmách na Spiši.
Popri tejto činnosti sa zaujímal aj o hudbu. Základy hry na klavíri a violončele získal v hudobných školách v Spišskej Novej Vsi a Bratislave. Niekoľko desaťročí sa venuje folklórnej hudbe. Hral v ľudových hudbách súboru Ekonóm v Bratislave a Čačina v Spišskej Novej Vsi. Pre ľudovú hudbu Čačiny napísal niekoľko partitúr zo Spiša. V rokoch 1983 – 1996 hrával a bol vedúcim ľudovej hudby folklórnej skupiny v Bystranoch, dnes známej ako Gregovci zo Spišských Vlách. Ľudovú hudba a spevácku skupinu z Bystrian pripravoval na  nahrávky v rozhlase a televízii. Výsledkom sú desiatky piesní nahratých v rozhlase, na magnetofónových kazetách a cédečkách. Dva televízne filmy – Svadba z Bystrian (1989) a Juhaska reguľa (1995) – patria dnes k zdrojovým podkladom, pomocou ktorých môže mladá generácia spoznávať tradičný folklór zo Spiša.
Je obdivovateľom a propagátorom ľudovej piesne a hudby zo Spiša. Ako člen Spišského dejepisného spolku hľadá aj historické súvislosti a informácie, ktoré možno nájsť v ľudovej piesni. Tejto téme venoval aj dva odborné články publikované v ročenkách Spišského dejepisného spolku – Ľudová pieseň a história (2007) a Vojenské piesne a balady z Veľbách  (2017).

Ako člen komunity Ľudo Slovenský sa podieľa na veľkom projekte digitalizácie slovenských ľudových piesní, ktorého cieľom je zdigitalizovať a sprístupniť 50 000 zozbieraných slovenských ľudových piesní. Časť bohatstva piesňovej tradície zo Spiša nám sprístupní v štyroch prednáškach nášho cyklu Pohľady do minulosti.