Poslanie a história


Expozícia v priestoroch kaštieľa Betliar vznikla z pôvodného mobiliáru a umeleckých zbierok viacerých príslušníkov grófskej rodiny Andrássyovcov, ktorí tu v minulosti žili a pôsobili. Po rozsiahlej rekonštrukcii kaštieľa, ktorá bola ukončená v roku 1994, vznikla nová muzeálna expozícia na interiérovej ploche 2308 m˛. Situovaná je v priestoroch prízemia, 1. a 2 . poschodia kaštieľa a tvorí ju takmer 50 obytných miestností, viacero komunikačných (schodisko, predsiene, chodby) a úžitkových priestorov (8 kúpeľní, garderóba, pracovné miestnosti, archív).

Prízemie kaštieľa má charakter nízkych klenutých priestorov, ktoré slúžili pôvodne ako bytové a pracovné priestory služobníctva. Expozícia sa zameriava v prvej časti na históriu rodu Andrássyovcov a ich betliarske majetky. V kabinetoch exotických a európskych rarít, grotte a dvorane majú návštevníci možnosť oboznámiť sa s množstvom bytových doplnkov, kuriozít, archeologických a zoologických exponátov zozbieraných samotnými Andrássyovcami z rôznych končín sveta. Vo vzácnej klenotnici sú prezentované rôznorodé vyznamenania, rády a klenoty rodu. Druhá polovica prízemia kaštieľa mapuje život a bývanie tak dámskeho, ako aj pánskeho služobníctva.

Najrozsiahlejšiemu tematickému celku približujúcemu život a bytovú kultúru predovšetkým uhorskej šľachty v 18. a 19. storočí sú venované obe nadzemné podlažia kaštieľa. V expozícii je využitý prevažne nábytok, bytové doplnky, umelecké zbierky a rôznorodé úžitkové i dekoračné predmety pôvodných majiteľov kaštieľa. Mnohé zbierkové predmety i samotné interiéry kaštieľa boli vzhľadom na svoj stav konzervované, prípadne reštaurované. Rozsiahlejšie reštaurátorské zásahy sa dotkli najmä úpravy stien (textilné tapety, interiérové nátery a ornamenty, ošetrovanie drevených obkladov), poškodeného a opotrebovaného čalúnenia dreveného nábytku, interiérových textílií (kobercov, závesov, dekoračných textilných predmetov) a olejomalieb.

1. poschodie kaštieľa tvorí rad prechodných miestností ústiaci do ústrednej rodinnej obrazárne lemovanej zo západu rozsiahlym schodiskovým priestorom a na východe vstupom do obľúbeného Červeného, tzv. prijímacieho salóna. Kým južné krídlo je venované dennému spoločenskému a rodinného životu šľachty (Porcelánový kabinet, Prípravovňa jedál, Jedáleň, Herňa, Poľovnícky salónik so stolovaním a malou pracovňou, Orientálny salón), severné krídlo plnilo funkciu večernej súkromnej zóny (dámske a pánske spálne). Podobné členenie má aj 2. poschodie kaštieľa, kde spoločenské južné krídlo (Čajovňa, Knižnica, séria menších a väčších salónov rôzneho zamerania a dominantného sfarbenia) plynulo strieda súkromie dámskych a pánskych hosťovských izieb ústiace do pilierovej predsiene plniacej funkciu komunikačného priestoru a minigalérie.

Medzi kľúčové exponáty kaštieľa patria vzácne nábytkové kusy, ktoré reprezentujú umelecké slohy od renesancie až po secesiu. V najväčšej miere je zastúpený nábytok európskej proveniencie z konca 18. a z celého 19. storočia. Nábytok je doplnený vzácnymi pôvodnými aj novými historizujúcimi interiérovými textíliami a čalúnením.

Popri nábytku tvoria významnú časť expozície historické tlače a rukopisy z obdobia 15. – 20. storočia vo viacerých jazykoch umiestnené v priestoroch Historickej knižnice na 2. poschodí kaštieľa a umelecké zbierky malieb, striebra, skla, porcelánu, keramiky, kameninových nádob, hodín, rôznych druhov a typov zbraní a poľovníckych trofejí.

História

Poslední členovia betliarskej vetvy Andrássyovcov opustili svoje majetky v roku 1944. Vývoj po druhej svetovej vojne bol ovplyvnený Dekrétom prezidenta republiky č. 108/1945 a kaštieľ aj s celým areálom prevzala do svojej správy Československá republika. Skonfiškovaný majetok spravovala Národná kultúrna komisia pre Slovensko. Múzeum v Betliari bolo zriadené rozhodnutím Povereníctva osvety a informácií z roku 1952 ako špecializované múzeum a štatutárne sa zaradilo do siete slovenských múzeí. Po tomto roku vznikla Koncepcia muzeálneho využitia hradu Krásna Hôrka s cieľom zmeny expozície a jej rozšírením do zničených a zatiaľ nesprístupnených častí hradu. Neoceniteľnú zásluhu na konštituovaní fondu múzea má historička umenia doc. PhDr. Alžbeta Güntherová-Mayerová, ktorá pôsobila v Betliari v rokoch 1952 – 1955. Bola poverená správou a katalogizáciou zbierok hradu a kaštieľa. Za toto krátke obdobie vznikli inventárne súpisy zbierok bývalých majiteľov. Na jej počesť bola pred vstupom do kaštieľa osadená pamätná tabuľa. Po čiastočnej reinštalácii doc. Güntherovou bol kaštieľ ako pamiatkový objekt v roku 1953 sprístupnený širokej verejnosti.

Od roku 1953 bolo múzeum v zmysle Vyhlášky č. 99/50 Zb. vyhlásené za štátny kultúrny majetok ako organizácia pre ochranu významných historických a umeleckých diel. Štatút vydal múzeu Betliar v roku 1960 jeho nový zriaďovateľ, Okresný národný výbor v Rožňave, odbor kultúry. Táto organizácia okrem ochrany pamiatkových objektov a mobiliáru plnila i funkciu muzeálnu so špecializáciou jednotlivých objektov. V zmysle zákona o kultúrnych pamiatkach vyhlásilo Predsedníctvo SNR svojím uznesením č. 24 zo dňa 27. februára 1961 hrad Krásnu Hôrku za národnú kultúrnu pamiatku. V roku 1962 sa stretla komisia, ktorá rozhodovala o ďalšom charaktere a poslaní objektu kaštieľa. V rokoch 1975 – 1977 prebiehal stavebno-archeologický a podrobný architektonicko-historický výskum kaštieľa a všetkých objektov areálu vrátane stavieb v prírodnom parku. Čiastočné stavebné úpravy a obnova objektov boli vykonávané v rokoch 1982 – 1986.

V zmysle úpravy Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky o Jednotnej sieti múzeí, galérií a špecializovaných expozícií zo dňa 1. januára 1983 bolo meno organizácie zmenené na Múzeum Betliar. Uznesením vlády SR č. 54 z 15. marca 1985 bol celý areál kaštieľa aj s prírodným parkom vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Komplexná obnova pokračovala v rokoch 1989 – 1994. Pri príležitosti medzinárodného dňa múzeí 21. mája 1994 bola slávnostne sprístupnená expozícia kaštieľa s názvom Bytová kultúra šľachty v 18. a 19. storočí.

Od 1. júla 1996 sa špecializované Múzeum Betliar stalo súčasťou Slovenského národného múzea, najväčšej múzejnej inštitúcie a rozsahom spravovaného majetku aj najväčšej kultúrnej ustanovizne v SR. Vysunutými expozíciami SNM-Múzea Betliar sú expozície na hrade Krásna Hôrka a v Mauzóleu Andrássyovcov v Krásnohorskom Podhradí.