Riaditeľ SNM – Múzea ukrajinskej kultúry Jaroslav Džoganík: Ak chceme, aby ľudia prišli k nám, musíme im kráčať v ústrety

Všetky expozície a výstavy 18 špecializovaných múzeí Slovenského národného múzea (SNM) boli pre návštevníkov kvôli pandémii koronavírusu COVID-19 už od 10. marca tohto roka zatvorené. Celé SNM tak zažívalo bezprecedentnú dobu, ktorá okrem nášho zdravia, sociálnych kontaktov vystavila nepoznanej skúške aj našu kultúru a kultúrne zvyky. Napriek ťažkým časom Slovenské národné múzeum a jeho špecializované múzeá žijú a prežijú. Dôkazom toho je aj nasledujúci seriál krátkych rozhovorov s riaditeľmi jednotlivých múzeí SNM, ktoré od stredy šiesteho mája do utorka dvanásteho mája postupne znovuotvárajú svoje brány pre návštevníkov (https://bit.ly/2W9EQUg). Všetkým sme položili šesť podobných otázok. Dnes prinášame odpovede Doc. PhDr. Jaroslava Džoganíka, CSc., riaditeľa SNM – Múzea ukrajinskej kultúry.

Múzeum ukrajinskej kultúry bolo takmer dva mesiace zatvorené. Ako ste prežívali toto obdobie Vy ako jeho riaditeľ?
Tak ako pre každého z nás, aj pre mňa to bolo bezprecedentné obdobie, aké som ešte nezažil. V priebehu pár týždňov, ba skôr zo dňa na deň sa všetko dramaticky zmenilo. Zrazu začalo prevažovať uvedomenie si krehkosti toho, čo sa ma bytostne dotýka: ľudského života, zdravia, bezpečia, istôt, plánov do budúcnosti. A nevzťahovalo sa to len na môj osobný priestor, ale v rovnakej miere toto narúšanie ustáleného rytmu zasiahlo aj pracovné prostredie. Z pozície riaditeľa múzea sa nedá alibisticky utiecť do samoizolácie, naopak, so všetkou zodpovednosťou treba prijímať rozhodnutia a nachádzať riešenia, aby sa táto nevídaná situácia čo najmenej dotkla našej inštitúcie. Vzorce konania ani žiadne metodické pokyny pre tento účel v múzeu doteraz neexistovali. Bolo treba spoľahnúť sa na vlastný úsudok a intuíciu, ako postupovať tak, aby som predišiel panike, chaosu a zároveň dosiahol maximálne efektívny chod organizácie.

Brány Múzea ukrajinskej kultúry zostali síce nútene dočasne zatvorené, srdce múzea však biť neprestalo. Čím ste Vy a Vaši zamestnanci žili posledné týždne?
Jarné obdobie bolo v SNM – Múzeu ukrajinskej kultúry vždy spájané s prípravami na novú sezónu, a to aj s istým napätím a očakávaniami, ako sa to celé vydarí. Priznávam však, že tento rok naše očakávania trochu ochabli. Vo vzduchu okrem reálneho koronavírusu bol dlho aj pomyselný otáznik, na ktorý sme až do začiatku mája nedokázali odpovedať – a síce kedy a v akom formáte expozície opäť otvoríme. Na druhej strane, múzeum je fenomén nadčasový. Koronakríza je len jedna, aj keď veľmi nepríjemná epizóda v jeho histórii, ktorá nemôže zastaviť pulzovanie života v ňom. Aj napriek zmenenému pracovnému rytmu a sociálnym obmedzeniam sme sa intenzívne venovali odborným činnostiam, úprave priestorov expozícií a administratívnej časti, prácam v skanzene. Pripravili sme tradičnú výstavu kraslíc, ktorú sme sprístupnili virtuálne. Výrazne sme pokročili v propagácii múzea na sociálnych sieťach, v médiách, formou osadzovania informačných tabúľ a cestného označovania kultúrnych cieľov a atraktivít cestovného ruchu, s čím je spojená rastúca informovanosť verejnosti o našej existencii a činnosti. Správnosť tohto počínania potvrdzuje fakt, že múzeum je jednou z najobľúbenejších turistických destinácií v Prešovskom samosprávnom kraji. Nedávne hlasovanie v ankete Naj v cestovnom ruchu PSK 2019 a dve druhé miesta s nomináciami Národopisná expozícia v prírode (skanzen) a Keď svetlo v noci bdie s úctyhodným počtom viac ako štyritisíc hlasov prijímame s veľkou vďačnosťou a úprimnou pokorou voči nášmu návštevníkovi a priaznivcovi. Dovolím si tvrdiť, že na novú sezónu sme veľmi dobre pripravení.

Hovorí sa, že človek si dôležitosť niečoho uvedomí až vtedy, keď o to príde. Čo pre Vás znamenajú návštevníci a priaznivci Vášho múzea?
Žiaľ, je v človeku zakódované, že si neváži, čo má, až dovtedy, kým to nestratí. Vo vzťahu k našim návštevníkom, priaznivcom a podporovateľom to však celkom isto neplatí. Jednoducho, vážime si ich. Múzeum a návštevník nie je jablko rozkrojené napoly, z ktorého obaja dostanú svoju časť. Bez hostí by sme zostali len uzavretá komunita, expresívnejšie povedané – konzerva. Ale v múzeu musí pulzovať život. Naším mottom je a bude, že ak chceme, aby ľudia prišli k nám, musíme im kráčať v ústrety. A to obrazne aj doslova.

Od stredy 6. mája sú brány Múzea ukrajinskej kultúry pre verejnosť opäť otvorené. Na čo sa Vaši priaznivci a návštevníci môžu najviac tešiť?
Znovuotvorenie brán múzea dokorán bol ten okamih, na ktorý sme najviac čakali. Ako som povedal, na novú sezónu máme dobre naštartované, uvidíme, do akej miery sa nám podarí uskutočniť tie podujatia, ktoré sú pre návštevníka najpríťažlivejšie. Formálne otvorenie sezóny postavením mája v skanzene už máme za sebou. Čakajú nás víkendy remesiel, Huncútsky deň, Deň ľudových tradícií spojený s medzinárodnou súťažou vo varení pirohov, 66. slávnosti kultúry Rusínov-Ukrajincov na Slovensku. Na týchto akciách sa to návštevníkmi, či už rodičmi s deťmi alebo školskou mládežou, v skanzene len tak hmýrilo. Rok 2020 je rokom Ivana Kuleca v SNM – Múzeu ukrajinskej kultúry. I. Kulec je vynikajúci ukrajinský maliar, rodák z Haliče, ktorý trvalo žil a tvoril v Prahe. Podstatnú časť jeho výtvarného diela spravuje naše múzeum, preto niet divu, že práve výstavou jeho prác chceme otvoriť tohtoročné Dni Ukrajiny v Košiciach. Naše múzeum sa v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Maďarsko-Slovensko-Rumunsko-Ukrajina na roky 2014 – 2020 (HU-SK-RO-UA ENI 2014-2020) zapojilo do projektu Spájanie kultúr – kultúrna mobilita v prihraničnej oblasti (partneri – Župné múzeum v Satu Mare a Zakarpatské múzeum ľudovej architektúry a bývania v Užhorode). Projekt je zameraný na propagáciu kultúrneho dedičstva a rozvoj cestovného ruchu v regióne. K hlavným aktivitám bude patriť reštaurovanie časti ikonostasu v drevenej cerkvi v skanzene, workshop na propagáciu tradičných materiálnych a duchovných hodnôt vidieka, výstava zachytávajúca svadobné zvyky a obyčaje v Rumunsku, na Zakarpatsku a na Slovensku, katalógy prezentujúce jednotlivé expozície múzea, publikácie sprostredkovávajúce vidiecke kultúrne dedičstvo a pod. Z projektových finančných prostriedkov budú zakúpené veci potrebné pre ďalší rozvoj nášho múzea. Ide o prvý projekt svojho druhu v Múzeu ukrajinskej kultúry, preto je prirodzené, že práve tu budeme najviac "tlačiť na pílu" v roku 2020, aby výsledky jeho implementácie boli stopercentné. Vynasnažíme sa všetkým našim priateľom a priaznivcom čo najviac spríjemniť nasledujúce dni a mesiace s vierou, že sa atmosféra skoro vráti čo najviac do normálu a práve návštevníci nám našu ústretovosť vrátia v podobe častých návštev našich expozícií.

Francis Fukuyama svojho času napísal, že „čokoľvek, čo ľudstvo pozná a nejako zvládne, zabudne." Myslíte si, že ľudstvo sa z pandémie koronavírusu poučí? Alebo zabudne?
Do istej miery súhlasím s týmto tvrdením. Nie som zástancom kategorických súdov, že vstupujeme do nového sveta, že všetko bude iné a podobne. Tak ako existuje svet po brexite, po postmodernej strate autora, tak bude fungovať naďalej. I keď s iným poriadkom vecí, najmä ekonomických, keďže zniesť takýto ohromujúci úder bez ujmy je jednoducho nemožné. A predpokladám, že čiastočne sa zmení aj hodnotový poriadok vecí. Spočiatku, myslím si, budú ľudia obozretnejší, spomalia tempo ustavičného plahočenia sa za čímsi často chimérnym. Neskôr, keď v ľudskej pamäti dôjde k efektu vytesnenia, prejaví sa nietzscheovská podstata vôle človeka. Konzumné a merkantilné správanie preváži nad sebareflexiou, striedmosťou a pokorou.

Práca v múzeu nie je obyčajnou prácou, ale povolaním. Čím si práve Vás získala?

Keď som pred viac ako troma rokmi prišiel do múzea, vnímal som ho ako bežný návštevník zvonku. Čím viac som spoznával jeho vnútro, tým viac na mňa účinkovala synergia jeho vplyvov. Jednoducho, v múzeu je naakumulovaná energia minulosti, ktorá pohlcuje celého človeka, alebo lepšie povedané, človek sa dobrovoľne necháva priťahovať jeho magickou mocou. Po tom sa práca naozaj stáva povolaním, ale i potešením: z toho, keď sa vydarí podujatie, keď rastie počet návštevníkov, hlavne mladých ľudí v našich expozíciách. My sa snažíme pripraviť im stále niečo nové a zaujímavé, aby múzeum bolo pre nich synonymom poznania, informácií, pozitívnych emócií, duševnej katarzie, ale aj zábavy a oddychu. A pre nás múzejníkov zasa inšpiračným zdrojom ustavičného uvedomovania si, že naše múzeum ako najstaršie národnostné múzeum na Slovensku má byť značkou tradície a kvality, že naša koncepčne premyslená, obsahovo naplnená a ľudským rozmerom obohatená činnosť má sledovať jediný cieľ – zachovanie historického a kultúrneho dedičstva, propagáciu a prezentáciu spôsobu života, ľudových remesiel predkov.