Riaditeľka SNM – Múzea kultúry Maďarov na Slovensku Gabriella Jarábik: Predstavovať hodnoty našej minulosti a súčasnosti pokladám za veľmi významné pre zachovanie našej identity v rodnej zemi

Všetky expozície a výstavy 18 špecializovaných múzeí Slovenského národného múzea (SNM) boli pre návštevníkov kvôli pandémii koronavírusu COVID-19 od 10. marca tohto roka zatvorené. Celé SNM tak zažívalo bezprecedentnú dobu, ktorá okrem nášho zdravia a sociálnych kontaktov vystavila nepoznanej skúške aj našu kultúru a kultúrne zvyky. Napriek ťažkým časom Slovenské národné múzeum a jeho špecializované múzeá žijú a prežijú. Dôkazom toho je aj nasledujúci seriál krátkych rozhovorov s riaditeľmi jednotlivých múzeí SNM, ktoré od stredy šiesteho mája do utorka dvanásteho mája postupne znovuotvorili svoje brány pre návštevníkov (https://bit.ly/2W9EQUg). Všetkým sme položili šesť podobných otázok. Dnes prinášame odpovede Mgr. Gabrielly Jarábik, riaditeľky SNM – Múzea kultúry Maďarov na Slovensku.

Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku bolo asi dva mesiace pre verejnosť zatvorené. Ako ste prežívali toto obdobie Vy ako jeho riaditeľka?
Začiatkom marca, keď naša vláda prijala opatrenia na spomalenie šírenia pandémie koronavírusu a naše múzeum vrátane jeho expozitúr sme boli nútení uzavrieť, nemysleli sme si, že sa budeme musieť pripraviť na dlhšiu dobu pozastavenia činnosti a izolácie. Je dôležitým faktom, že súčasťou nášho múzea sú ďalšie tri expozitúry, a preto sme zabezpečovanie ďalších úloh museli v súlade s naším ročným plánom reorganizovať tak, aby sme ich mohli čiastočne plniť aj v podmienkach danej situácie.

Brány Múzea kultúry Maďarov na Slovensku boli síce nútene dočasne zatvorené, srdce múzea však biť neprestalo. Čím ste Vy a Vaši zamestnanci žili posledné týždne?
Výstavné priestory boli síce zatvorené, ale dôležitým faktom je, že muzeologická činnosť vo všetkých expozitúrach Múzea kultúry Maďarov na Slovensku pokračovala ďalej, keďže príprava a prezentácia výstav a ďalších podujatí pre návštevníkov múzea tvorí len časť práce v múzeu, hoci treba priznať, že práve táto časť našej práce je najviac viditeľná. V uplynulom období sa preto do popredia dostali úlohy, ktoré je možné zabezpečovať aj formou práce z domu, tzv. home officu. Kolegovia v Bratislave zabezpečovali prípravu výstav plánovaných na tento rok, v Sklabinej prebiehala renovácia vonkajšej fasády Pamätného domu Kálmána Mikszátha, v Dolnej Strehovej sme finišovali s revitalizáciou parku okolo Madáchovho kaštieľa a kolegovia v Košiciach pracovali na príprave viacjazyčného katalógu Pamätnej výstavy Sándora Máraia.

Hovorí sa, že človek si dôležitosť niečoho uvedomí až vtedy, keď o to príde. Čo pre Vás znamenajú návštevníci a priaznivci Vášho múzea?
Keď si prezerám všetky naše činnosti a vidím plody doterajšej práce a odozvy priaznivcov, som hrdá na náš malý, ale entuziastický tím pracovníkov múzea. A som vďačná za povzbudzovanie a reakcie priaznivcov, ktoré podnecujú nás v práci čo najdôkladnejšie oboznámiť s historickým a kultúrnym dedičstvom Maďarov žijúcich na Slovensku, aby sme ju mohli spracovať a prezentovať pre záujemcov.

Od utorka 12. mája sú aj brány Múzea kultúry Maďarov na Slovensku pre verejnosť opäť otvorené. Na čo sa Vaši priaznivci môžu najviac tešiť?
Na Noc múzeí v máji sme pripravovali lahôdku pre milovníkov výtvarného umenia: chceli sme v Bratislave prezentovať výstavu maľby a grafiky výtvarnej umelkyne Júlie Vajda na mieste, kde prežila svoju mladosť (narodila sa v roku 1913 v Trenčíne a zomrela v roku 1982 v Budapešti). Ide o mimoriadne mnohotvárnu autorku, ktorá po celý svoj život experimentovala a ktorá sa ako dvadsaťročná presťahovala do Budapešti študovať maľbu. Po päťdesiatych rokoch minulého storočia sa síce ocitla mimo centra maďarského umeleckého diania a dodnes je v zahraničí známejšia ako vo vlasti, no u nás na Slovensku je jej meno takmer neznáme. Výstava Júlia Vajda príde do Brämerovej kúrie zo Szentendre, a hoci jej vernisáž sa kvôli pandémii koronavírusu nemôže uskutočniť v plánovanom termíne, dúfame, že ju budeme môcť realizovať neskôr. K výstave sme pripravili aj dvojjazyčný katalóg v slovenskom a maďarskom jazyku, ktorý návštevníkom poskytuje ďalšie informácie o autorke a jej tvorbe. Vyššie uvedené sa vzťahuje aj na pravdepodobne najväčší tohtoročný projekt múzea: Pred päťdesiatimi rokmi, dňa 31. mája 1970 zomrel spisovateľ, publicista a kritik Zoltán Fábry, popredná osobnosť dejín maďarskej komunity v Československu a na Slovensku v 20. storočí. Výstava je výsledkom niekoľko mesačného hĺbkového výskumu a zberateľskej činnosti. Jej súčasťou je aj dokumentárny film a publikácia. Presný termín otvorenia výstavy stále ešte nevieme, ak však obmedzenia v súvislosti s koronavírusom pretrvajú až do júna, otvorenie výstavy budeme nútení presunúť na jeseň a následne by sme ju chceli prezentovať formou putovnej výstavy. V Sklabinej a v Dolnej Strehovej sa blížime k dokončeniu renovácie objektov. Dňa 28. mája sme si chceli pripomenúť 110. výročie úmrtia Kálmána Mikszátha v už zrenovovanom Pamätnom dome v Sklabinej. Oslava výročia sa teraz síce zrejme neuskutoční, ale keď prídu lepšie časy, samotný objekt bude pripravený privítať svojich návštevníkov v novom šate.

Francis Fukuyama svojho času napísal, že „čokoľvek, čo ľudstvo pozná a nejako zvládne, zabudne." Myslíte si, že ľudstvo sa z pandémie koronavírusu poučí? Alebo zabudne?
V živote je čas a množstvo príležitostí na zmenu. Ak je človek dostatočne vytrvalý, skôr či neskôr sa mu cieľ splní. Vzniknutá situácia kvôli pandémii nás nútila pozastaviť sa a objavovať podstatné veci v živote. Či sa z toho niečo naučíme? Závisí od každého z nás.

Práca v múzeu nie je len obyčajnou prácou, ale povolaním. Čím práve Vás zlákala?
Predstavovať hodnoty našej minulosti a súčasnosti pokladám za veľmi významné pre zachovanie našej identity v rodnej zemi. "Dobro a dobre" - píše básnik Ferenc Kazinczy, to by mohlo byť aj mottom. Dobro a dobre za každých okolností.