Riaditeľka SNM – Múzea Ľudovíta Štúra Viera Jančovičová: Je to zvláštny pocit, keď prídem do priestorov múzea a všade je prázdno

Všetky expozície a výstavy 18 špecializovaných múzeí Slovenského národného múzea (SNM) sú pre návštevníkov kvôli pandémii koronavírusu COVID-19 už od 10. marca tohto roka zatvorené. Zažívame bezprecedentnú dobu, ktorá vystavuje skúške okrem nášho zdravia, sociálnych kontaktov aj našu kultúru a kultúrne zvyky. Napriek ťažkým časom však Slovenské národné múzeum, vrátane svojich špecializovaných múzeí, žije. A prežije. Dôkazom toho je aj nasledujúci seriál krátkych rozhovorov s riaditeľmi jednotlivých múzeí. Všetkým sme položili šesť rovnakých otázok. Dnes prinášame odpovede PhDr. Viery Jančovičovej, riaditeľky SNM – Múzea Ľudovíta Štúra.

Múzeum Ľudovíta Štúra je už viac ako mesiac zatvorené. Ako prežívate toto obdobie Vy ako jeho riaditeľka?
Je to samozrejme zvláštny pocit, keď prídem do priestorov múzea a všade je prázdno. Na jednej strane ticho, pocit pokoja, možnosť sústrediť sa na prácu bez vyrušenia. Na strane druhej pocit samoty, ktorá ak trvá dlho, už nie je príjemná...

Brány múzea máte síce nútene dočasne zatvorené, jeho srdce však biť neprestalo. Čím ste Vy a Vaši zamestnanci žili posledné týždne?
Administratívnej práce je vždy dosť. Niektoré z nás zabezpečujú bežnú agendu – účtovníctvo, zmluvné vzťahy, mailovú komunikáciu, poštu, registratúru a podobne. Odborní pracovníci – kurátori pripravujú podklady k povinným revíziám zbierkových predmetov, robia revíziu a spracúvajú evidenciu zbierkových predmetov v príslušnom elektronickom programe ESES, knihy a rukopisy v programe ISIS, pripravujú odborné texty o zbierkových predmetoch, do publikácií, ktoré máme v úmysle vydať knižne. Odborní pracovníci propagačného oddelenia pripravujú nové propagačné materiály, nové ponuky programov pre návštevníkov, napríklad sprevádzanie po štúrovských pamätných miestach, od múzea po cintorín je ich spolu sedem, ďalšie sú v širšom okolí. S verejnosťou a priaznivcami múzea komunikujeme tiež prostredníctvom facebookovej stránky SNM – Múzeum Ľ. Štúra v Modre a webovej stránky snm.sk
                                                                                                                     

Hovorí sa, že človek si dôležitosť niečoho uvedomí až vtedy, keď o to príde. Čo pre Vás znamenajú návštevníci a priaznivci Vášho múzea?
V múzeu som začala pracovať v roku 1980 ako lektorka, čo znamenalo okrem iných drobných činností najmä prácu s návštevníkmi. Boli rôznorodí – od tých najmenších, niekedy škôlkarov a žiakov 1. stupňa ZŠ, ktorí boli vďačnými poslucháčmi, cez 14 – 15 ročných, s ktorými bola práca niekedy náročnejšia, hlavne z pohľadu upútania pozornosti, až po dospelých. Priamy kontakt s návštevníkmi bol často zaujímavý a stal sa pre mňa aj dobrou školou komunikácie. Keď je múzeum plné ľudí, priestory ožívajú, človek je plný energie a spokojní návštevníci prinášajú radosť a dobrý pocit.

Po 20. máji by sa aj brány Múzea Ľudovíta Štúra mali pre verejnosť opäť otvoriť. Na čo sa Vaši priaznivci môžu už teraz tešiť?
Pred zatvorením múzeí sme 8. marca ešte stihli otvorenie jubilejnej výstavy akademického maliara Stanislava Lajdu, umelca s modranskými koreňmi, ktorý sa vo svojej tvorbe okrem iného venuje v značnej miere rekonštrukcii obrazu Posledná večera od Leonarda da Vinciho. Táto výstava bola zámerne inštalovaná v čase pred Veľkonočnými sviatkami a bola spojená i s odbornými prednáškami k danej téme. Mali sme už obsadené dva termíny prednášok, ktoré sa však nestihli uskutočniť. Po dohode s autorom výstava zostáva v múzeu až do jeho znovuotvorenia a uskutočnia sa aj pripravované prednášky, na ktoré sa tešíme a verím, že sa stretnú s veľkým ohlasom, tak ako i v minulosti. Návštevníci Štúrovskej expozície si môžu objednať už spomínanú prehliadku štúrovských pamätníkov v Modre a pre návštevníkov keramických expozícií pripravujeme revitalizáciu Galérie Ignáca Bizmayera a čiastočne i Múzea slovenskej keramickej plastiky. Tento zámer je však naviazaný na financovanie z grantov, preto vzhľadom na súčasnú situáciu nie je isté v akom časovom horizonte sa pripravovaná aktivita bude realizovať. Pripravujeme tiež vydanie druhej časti publikácie Ľudový odev v Modre a na Kráľovej a v spolupráci s Modranskou muzeálnou spoločnosťou tretie vydanie úspešnej knižky Prechádzka po modranskom cintoríne.
                                                                                                                                                                                                        
Francis Fukuyama svojho času napísal, že „čokoľvek, čo ľudstvo pozná a nejako zvládne, zabudne." Myslíte si, že ľudstvo sa z pandémie koronavírusu poučí? Alebo zabudne?

Pokiaľ nehovoríme o jednotlivých ľuďoch, ale ľudstve ako celku, nepovedala by som, že zabudne, ale časom posunie v pamäti do úzadia. Tí, ktorých sa táto situácia priamo dotkla, či už ochorením alebo smrťou príbuzného, však určite nezabudnú. Či sa dá poučiť alebo predchádzať takejto pandémii, na to musia nájsť odpoveď odborníci, epidemiológovia, vedci, možno ekológovia... Ľudstvo ako také by sa skôr malo poučiť z následkov, ktoré v jeho histórii priniesli vojny, príčinou ktorých boli ekonomické, či mocenské záujmy. Žiaľ, dodnes sa zrejme nepoučilo.

Práca v múzeu nie je len obyčajnou prácou, ale povolaním. Čím si práve Vás získala?
Od malička som rada čítala, v období dospievania najmä historické romány. Inklinovala som k spevu, literatúre, divadlu a histórii. Keď sa naskytla možnosť pracovať v múzeu, nezaváhala som ani na okamih. Začala som najskôr ako lektorka sprevádzajúca návštevníkov, neskôr odborná pracovníčka – kurátorka muzeálnych zbierok, napokon ako riaditeľka múzea. Túto prácu mám rada, pretože je pestrá, prelína sa v nej odborná činnosť spojená s poznávaním histórie, umenia, kultúrno výchovné a vzdelávacie aktivity – organizovanie výstav, prednášok a iných kultúrnych podujatí. V neposlednom rade ide o prácu s ľuďmi, ktorú mám rovnako rada a ktorá ma napĺňa.