Riaditeľka SNM – Spišského múzea Mária Novotná: Moja práca je plná prekvapení, ak človek chce objavovať, vie formulovať otázky a hľadať na ne odpovede


Všetky expozície a výstavy 18 špecializovaných múzeí Slovenského národného múzea (SNM) boli pre návštevníkov kvôli pandémii koronavírusu COVID-19 od 10. marca tohto roka zatvorené. Aj v našom múzeu sme tak boli vystavení bezprecedentnej dobe, ktorá ešte dlho bude vystavovať skúške okrem nášho zdravia, sociálnych kontaktov aj našu kultúru a kultúrne zvyky. Napriek týmto ťažkým časom však Slovenské národné múzeum, vrátane svojich špecializovaných múzeí, žije, prežije a postupne už aj ožíva. Dôkazom toho je nielen postupné znovuotváranie brán múzeí SNM pre návštevníkov (https://bit.ly/2W9EQUg), ale aj nasledujúci seriál krátkych rozhovorov s riaditeľmi jednotlivých múzeí SNM. Všetkým sme položili šesť rovnakých otázok. Dnes prinášame odpovede PhDr. Márie Novotnej, riaditeľky SNM – Spišského múzea.

Spišské múzeum bolo takmer dva mesiace zatvorené. Ako ste toto obdobie prežívali Vy ako jeho riaditeľka?
Pre mňa a kolegov to bola nová situácia, ktorá nás zo dňa na deň postavila pred problémy, aké sme doteraz nezažili. Do popredia sa dostala viac práca, ktorú verejnosť nevidí, teda to, čo je za dverami múzea. Stratili sme však kontakt s verejnosťou, ktorá nám chýbala. Navyše som riešila aj špecifické problémy spojené s touto krízou, s trochu vystrašenou kolegyňou, ktorá rieši repatriáciu, ako postupovať v zamestnaní a pod. Stále sa venujem tiež otázke testovania, v prípade že sa niekto z kolegov ocitol v nesprávnu chvíľu na nesprávnom mieste, alebo otázkam, ako reálne zabezpečiť, aby naši zamestnanci nemuseli prichádzať do styku s personálnym oddelením a mohli dostávať napríklad stravné lístky.

Brány Spišského múzea síce zostali nútene dočasne zatvorené, srdce múzea však biť neprestalo. Čím ste Vy a Vaši zamestnanci žili posledné týždne?
Podobne ako kolegovia v iných múzeách sme sa snažili udržať kontakt s verejnosťou najmä na sociálnych sieťach. Hneď po uzavretí expozícii vznikol na facebookovej stránke náš seriál Za dverami, v ktorom sa snažíme poskytovať materiály pre deti, ktoré im môžu pomôcť v home schoolingu. Stále ich tam striedame s novými informáciami o zaujímavých zbierkach nášho múzea. Jeden príspevok sme dokonca venovali ťažko skúšanému Taliansku, dostali sme naňho dobrú odozvu práve od Talianov. Na facebookovú stránku nášho múzea pripravujeme aj ďalšie zaujímavé informácie o našich expozíciách a či zbierkových predmetoch. Pokračujú tiež práce na Spišskom hrade tak, ako sme plánovali už od skončenia minuloročnej sezóny, aby bol pre návštevníkov stále krajší a bezpečnejší. Okrem končiacej investičnej akcie sme od začiatku roka pripravovali revitalizáciu expozície na hrade, čo sa nám až na zopár detailov podarilo ešte pred vypuknutím krízy. Verím, že ešte v tomto roku budú môcť naši návštevníci zmeny vidieť a zažiť.
                                                                                                                               

Hovorí sa, že človek si dôležitosť niečoho uvedomí až vtedy, keď o to príde. Čo pre Vás znamenajú návštevníci a priaznivci Vášho múzea?
Naše múzeum, z neho najmä Spišský hrad patria k najnavštevovanejším na Slovensku. Len v minulom roku k nám zavítalo celkom 249 445 návštevníkov, z toho 211 700 navštívilo práve Spišský hrad. Pre nás je každý návštevník skutočne vítaným hosťom. Myslím, že pracovníci v múzeách a galériách všade na svete potrebujú interakciu s verejnosťou, ktorá dáva zmysel ich odbornej práci a fondom. Pre nás nie je zanedbateľný ani fakt, že naše múzeum je finančne závislé na výnosoch zo vstupného, z ktorých hradí veľkú časť režijných nákladov a celú odbornú činnosť. Príspevok zriaďovateľa je v celkovom rozpočte menší. Preto bola táto krízová situácia pre nás veľmi zložitá. Vďakabohu že otvárame. Pretože pokiaľ by sme brány múzea v rámci sezóny nemohli otvoriť, z príspevku by sme neprežili nielen v tomto roku, ale problémy by sme mali prakticky až do budúcej turistickej sezóny.

V sobotu 9. mája sa aj brány Spišského múzea a jeho expozícií pre verejnosť opäť otvoria. Na čo sa Vaši priaznivci môžu tešiť?
Koncom minulého roka sme otvorili dve zaujímavé výstavy. V sídelnej budove sme predstavili akvizičné aktivity múzea za posledných desať rokov. Kurátori vybrali trinásť najzaujímavejších zbierok a vyrozprávali ich príbehy tak, aby prostredníctvom nich predstavili zároveň odbornú muzeálnu prax, ktorú verejnosť nevidí. Spomenutá výstava má názov Príbehy z regálov. Vo výstavnej sieni levočskej radnice sme otvorili výstavu k 750. výročiu prvej písomnej zmienky o meste s názvom Leucha 1249 – Lewtscha 1400. V jej inštalácii však klasiku nehľadajte. Veľmi zaujímavo sme dávnu minulosť mesta interpretovali rečou komunikačných prostriedkov 21. storočia. Je to prezentačne odvážny a celkom svieži úlet. Tieto výstavy si pred pandémiou návštevníci ešte nestihli pozrieť, tak teraz budú mať možnosť a neskôr vrátane sprievodných akcií, ktoré sme k týmto výstavám mali pripravené. Priatelia nášho múzea sa budú môcť tešiť aj na pokračovanie prednáškového cyklu Pohľady do minulosti, na Spišskom hrade snáď bude možné pokračovať v letnej sezóne vo veľmi obľúbených Divadelných piatkoch alebo malých koncertoch či podujatiach pre deti a rodiny.
                                                                                                                 

Francis Fukuyama svojho času napísal, že „čokoľvek, čo ľudstvo pozná a nejako zvládne, zabudne." Myslíte si, že ľudstvo sa z pandémie koronavírusu poučí? Alebo zabudne?Myslím si že ľudia na túto pandémiu nezabudnú tak, ako sa nezabudlo na minulé epidémie či pandémie. Neviem, či sa ľudstvo poučí, verím že áno, minimálne mu zostane skúsenosť, ako na podobné výzvy reagovať. Tí, ktorí sa poučia, môžu seba i okolie zmeniť a určite by to mala byť zmena k lepšiemu. Sama som zvedavá, kam bude spieť budúci vývoj napríklad aj v našej profesii.

Práca v múzeu nie je len obyčajnou prácou, ale povolaním. Čím si Vás získala?
K práci v múzeu som sa dostala cez svoju profesiu historičky umenia. Vždy som mala rada históriu a ako Levočanku ma umenie obklopovalo takpovediac od narodenia. Vyštudovala som tento odbor a popri riadiacich povinnostiach sa mu venujem dodnes. Nielen zbierky nášho múzea, ale aj kultúrne pamiatky minimálne tu na Spiši poskytujú ešte stále nové prekvapenia a objavy, ak človek chce objavovať, ak vie formulovať otázky a hľadať na ne odpovede.