Múzeum kultúry Čechov na Slovensku

od 4. 11. 2013 do 6. 12. 2013

Výstava Látka, papier, nožnice prezentuje tvorbu manželov Čepkovcov. Ľudmila sa venuje patchworku, jej muž Ivan technike vyrezávania obrazov do papiera. Košičania vystavujú svoje práce v Múzeu kultúry Čechov na Slovensku. Výstavu môžete zhliadnuť od 4. novembra do 6. decembra 2013 na Moyzesovej ulici č. 11.

Otváracie hodiny múzea:
utorok – piatok: 12.00 – 16.00 h.
sobota: po predošlm telefonickom dohovore (t. č.: do 12.00 h. 043/ 41 310 11, po 12.00 h. 043 423 01 36)

O autoroch

Ivan Čepek – vyrastal striedavo v Košiciach a Prahe. Absolvoval Strednú umelecko-priemyselnú školu v Košiciach, odbor keramika, dnes pracuje ako pedagóg v Centre voľného času v Košiciach, kde už roky vedie krúžky keramiky a animovaného filmu. Papier ako materiál pre výtvarné vyjadrenie ho zaujal pred viac ako 15 rokmi. „Papierová rezbáž“ – ako túto techniku nazval, mu umožňuje venovať sa grafickej tvorbe aj bez grafického lisu. Sám seba úsmevne hodnotí ako „intuitívneho ornamentalistu“. Svoje papierové obrázky vystavoval na niekoľkých spoločných aj samostatných výstavách, zatiaľ najďalej v Mníchove.

„Na skriňu do dosiek si ukladám papier. Obyčajný, pevný, ručný s vodoznakom, tenučký ryžový aj kokosový. Robím návrhy. Vymýšľam, skicujem. Papier kolorujem pastelom (ak treba). Režem a strihám. Používam maličké, šikovné nožíky, ktoré sa nedajú brúsiť. Práca pribúda, keď z nej ubúda papier. Často sa to celé končí v noci. Zapnem televízor, program zrnenie. Na obrazovku  položím hotovú prácu. Prilepí sa statickou elektrinou a ja si sadnem a pozerám. Či je to dobre postrihané.“

Ľudmila Čepková – pochádza z Košíc, z rodiny s poľsko – nemeckými koreňmi. Aj keď vyštudovala niečo úplne iné, vždy inklinovala k rôznym textilným technikám. Počas základnej i strednej školy usilovne navštevovala Ľudovú školu umenia v Košiciach. Keď pre seba objavila patchwork – techniku zošívania drobných kúskov látok do dekoratívnych aj úžitkových textílií, bolo rozhodnuté. Odvtedy šije, zošíva, prešíva a to, čo sa naučila, odovzdáva ako lektorka kurzov patchworku. Osem rokov vedie klub, kde sa pravidelne stretávajú košické patchworkárky. Lektoruje výtvarné dielničky v Českom spolku v Košiciach a v združení ľudí s duševnými chorobami Radosť. Vystavuje pravidelne na výstavách patchworku v Košiciach, Bratislave, Prahe, Budapešti.

„Mám doma zbierku látok. Nakupujem, vymieňam,, objednávam cez internet  a teším sa na rozbaľovanie balíčkov. Vymýšľam. Kreslím, vyberám látky, strihám, kombinujem, skladám vzory a potom stojím na stole a pozerám na tú „mozaiku“ zhora zmenšovacím sklíčkom. Napokon sa už musím rozhodnúť. Zošívam. Malé kúsky látok do väčších celkov a tie väčšie pozošívam dokopy. Šijem a prešívam – vytváram reliéf. Prácu dokončím a ešte nafotím a... v skrini ma čakajú ďalšie látočky. A tak k nám prišiel zo západu patchwork , z východu papierové vystrihovačky a zapustili u nás doma korene."