Nemecká usadlosť z Horného Turčeka

V Múzeu slovenskej dediny v Jahodníckych hájoch v Martine sa nachádza nemecká usadlosť z Horného Turčeka. Dom obývala rodina roľníka Vincenta Rusnaka (1897-1982) a jeho manželky Alžbety, rod. Priwitzer (1899-1987). Spolu mali 9 detí, z nich 8 ostalo aj po vojne na Slovensku. Rodina vlastnila a užívala roľnícku usadlosť až do jej predaja Slovenskému národnému múzeu v roku 1978, kedy bola rozobraná a prevezená do Múzea slovenskej dediny v Martine.

Usadlosť z Turčeka reprezentuje obydlie nemeckého obyvateľstva v okolí Kremnice z konca 19. a začiatku 20. storočia. Pozostáva z poschodového obytného domu a hospodárskych objektov – maštale a humna, ktoré v rámci intravilánu predstavujú otvorený typ dvora s voľnou zástavbou.

Obytný dom je zrubovej konštrukcie, postavený na kamennej podmurovke. Steny zrubu sú z dvojstranne kresanej guľatiny, z vonkajšej i vnútornej strany omazané hlinou. Vonkajšie steny prízemia a južná strana poschodia s pavlačou sú obielené vápnom. Valbová strecha je pokrytá šindľom. Krov má hambálkovú konštrukciu. Stropy sú trámové s prekladaným doskovým záklopom.

Vstupným priestorom domu je priechodný pitvor (Flur, Vorzimmer) po celej šírke domu. Oproti dverám z ulice sú dvere do dvora. Dispozičné členenie domu je symetrické. To vytváralo vhodné podmienky pre bývanie veľkorodiny, resp. 2 až 4 rodín pod jednou strechou. Na ľavej strane je veľká izba (Stube) a čierna kuchyňa (Rauchküche) a na pravej strane malá izba a čistá kuchyňa. Izby a kuchyne sú nepriechodné. Rovnaká dispozícia sa opakuje aj na poschodí, na ktoré sa vystupuje z pitvora dreveným schodiskom so zábradlím. Stredom prechádza pitvor, po jeho stranách sú po dve komory (Kammer). Z pitvora na poschodí vedú drevené schody na povalu a je odtiaľto prístupná aj pavlač, umiestnená vo výške prvého poschodia pozdĺž celého uličného priečelia.

Pokiaľ ide o využitie jednotlivých priestorov domu, tak tu patrilo popredné miesto veľkej izbe, ktorá mala funkciu spoločenskej a reprezentačnej miestnosti. Tu sa schádzala rodina a v nej sa i stolovalo. V tejto miestnosti sa nevarilo, ani nespávalo. Od ostatných miestností domu sa odlišovala priestrannosťou, svetlosťou a zariadením. Steny v tejto miestnosti sú vybielené, podlahu tvorí drevená dlážka. V rohu izby v časti hraničiacej s čiernou kuchyňou je masívna pec obielená vápnom a s kachličkovým nadstavcom. Slúžila na pečenie chleba, koláčov a na vyhrievanie izby. Vedľa pece boli umiestnené lavice bez operadla, ktoré okrem sedenia slúžili aj na odkladanie vecí alebo sušenie. Oproti peci v rohu izby bola rohová lavica s operadlom. Pred lavicami bol masívny stôl s krížovým podnožím. V rohu nad lavicou bola obvykle rohová skrinka. Stenu nad lavicami zdobili sakrálne obrázky. Priestor medzi oknami vypĺňala polička s uloženými maľovanými taniermi, prípadne boli taniere aj jednoducho zavesené na stene. Voľný roh izby vypĺňal domáci oltárik (Herrgottswinkel): na trojuholníkovej doske asi 1 meter pod stropom bola soška Panny Márie, vedľa nej anjeli, svietnik so sviečkou (Wetterstöckl), ktorá sa zapaľovala pri búrkach. Za tým bol kríž s úmrtnými rekvizitami. Tieto sa ukladali na stôl, keď prišiel farár udeliť umierajúcemu posledné pomazanie. Okolie tohto oltárika zdobili sväté obrázky. Na svietenie sa používali sviece, petrolejky alebo karbidové lampy. Okná boli dvojité a dvojkrídlové. Vo veľkej izbe boli po dve na každej rohovej stene domu, v malej izbe po jednom. Na jeseň sa zvykli osádzať okenice (Winterfenster) a medzi okná ako tepelná izolácia sa ukladal mach. Kvetinová výzdoba okien bola zriedkavá. Napriek tomu nemohol za oknom chýbať rozmarín alebo pelargónie.

Pitvor plnil najmä funkciu komunikácie medzi jednotlivými časťami domu. Obvykle v ňom bola aj skriňa na potraviny (tzv. Špajkastn), truhla na múku (Mehlstock), lavička s nádobami na pitnú vodu, košíky na zemiaky a palivo.
V čiernej kuchyni je situované murované otvorené ohnisko s čeľusťami uzatvorené klenbou. Bola to miestnosť určená na prípravu jedla a tomu zodpovedalo aj jej vybavenie: jednoduchý stôl a lavica, na stenách rajnice a kuchynské náradie. Dym sa odvádzal dreveným komínom umiestneným nad otvorom v strope, ktorý prechádzajúc cez komoru na poschodí ústil nad strechou a bol ukončený valbovou strieškou. V čistej kuchyni je v rohu pri priečke s izbou postavený z tehál sporák s rúrou na pečenie. Na odvod dymu slúžil tehlový komín, vyvedený nad strechu domu. Dlážka je tu drevená, v čiernej kuchyni bola ubitá hlina.

Komory na poschodí boli využívané na spanie a odkladanie šatstva a potravín. Zariadenie plne zodpovedalo ich funkčnému využitiu. Boli tu postele, truhlice, prípadne aj stôl a kolíska pre deti. Keďže komory na spanie sa nachádzali nad vykurovanou izbou na prízemí, na podlahe býval otvor s dreveným záklopom (tzv. šúber), cez ktorý prúdil nahor teplý vzduch. V komore (tzv. Rauchkammer) nad čiernou kuchyňou sa zvykli uskladňovať potraviny, najmä mäso, klobásy, slanina. Na rozdiel od izieb majú komory iba malé jednokrídlové okienka. Vo všetkých štyroch komorách je ubitá hlina, v pitvore a na pavlači je podlaha dosková.

Hospodárska stavba – maštaľ, rovnako ako obytný dom, je zrubovej konštrukcie, postavená na kamennej podmurovke. Steny zrubu sú z dvojstranne kresanej guľatiny. Priestorové členenie objektu je vertikálne, dispozičné symetrické. Prízemná časť, ktorú tvoria dve navzájom nepriechodné maštale, je omazaná hlinou a obielená vápnom, zvýšená časť je holý zrub. V každej maštali bol aj chliev pre ošípané a miesto pre hydinu. Priestor vo zvýšenej časti zrubu je otvorený do podkrovia a prístupný dvierkami nad vstupmi do maštale. Strecha je valbová, pôvodne slamená krytina je nahradená šindľom. Krov má hambálkovú konštrukciu.

Humno, zrubovej konštrukcie, je priechodné. Vráta sú dvojkrídlové, doskovité. Priestor je rozdelený na holohumnicu a záčin. Valbová strecha je pokrytá slamou.

Zariadenie vnútorných priestorov a vonkajších objektov je ukážkou bývania Nemcov v stredoslovenskej oblasti v medzivojnovom období. Prejavuje sa v ňom orientácia na zamestnanie príslušníkov rodiny ako aj na spôsob života tunajšieho nemeckého obyvateľstva.

Materiál na stiahnutie (PDF, 848,6 kB)