Ľubomír Kellenberger

od 14. 10. 2021 do 28. 2. 2022

Ľubomír Kellenberger

Spomienka a pocta Ľubomírovi Kellenbergerovi

Vernisáž výstavy sa usktošční 14. októbra 2021 o 17.00 h v SNM – Múzeu Ľudovíta Štúra v Modre, Štúrova 84 Modra. Kurátorom výstavy je Bohumír Bachratý. 


Portrét Ľubomíra Kellenbergera.

Ľubomír Kellenberger (23. 11. 1921 – 13. 4. 1971)

Okrúhla, nedožitá storočnica veľkého umelca. Žiaľ, iba 50 rokov jeho života a tvorby úzko a blízko spojenej s Modrou a Bratislavou. S Modrou dávnych dejín a histórie. Vinohradníkov a vinárov. Keramiky i umelcov... Ľ. Kellenberger absolvoval výtvarné štúdiá na Oddelení kreslenia a maľovania pri Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave (1940 – 42). Potom to bolo České vysoké učení technické v Prahe, prof. Cyril Bouda (1945 – 46). Ľ. Kellenberger bol jedinečným sólistom a zároveň príslušníkom umeleckej Generácie 1919 – Generácie druhej svetovej vojny: V. Chmel, Vincent a Ferdinand Hložníkovci, E. Zmeták, O. Dubay, L. Guderna, E. Semian, A. Klimo ai. V jeho predčasne ukončenej výtvarnej tvorbe bola rovnocenne zastúpená kresba, ilustrácia, grafika. Od roku 1948 pôsobil tiež ako redaktor, tajomník Umeleckej besedy slovenskej, člen Zväzu slovenských výtvarných umelcov, podpredseda Slovenského fondu výtvarných umení, člen skupiny Život a Klubu grafikov. Zúčastňoval sa kolektívnych výstav, individuálne vystavoval: Bratislava, Modra, Banská Bystrica, Trenčín, Praha, Brno... Hanoj, Sofia, Bagdad, Viedeň, Lisabon ai. Ilustroval svetovú literárnu klasiku, Ch. Dickens: Oliver Twist, J. Swift: Gulliverove cesty, D. Defoe: Robinson Crusoe, A. Dumas ml.: Dáma s kaméliami, M. Twain: Dobrodružstvá Huckleberryho Fina i slovenských autorov: Ľ. Ondrejov, M. Rúfus, Ľ. Feldek, G. Hupka. Za ilustrátorskú tvorbu získal cenu F. Kráľa (1971) a Cenu C. Majerníka (in memoriam, 1972). V roku 1977 vyšiel album 12 grafík Ľ. Kellenbergera (Pallas, text A. Urblíková).

Ľ. Kellenberger kreslil už v detstve. Neskôr bol autorom cyklu Môj vínorodný kraj. Unikátom v slovenskom umení sú jeho kresby a grafiky z ciest po Vietname a Číne. Jeho výtvarný prejav bol vždy moderným realizmom. V jeho otvorenom rámci európskeho umenia 20. storočia bolo i ostáva autorské, citlivé a sugestívne spojenie, súlad i dynamika, lyrika a expresia. Je to brilantná lineárna kresba. Cit pre veľký tvar a skladbu čiernych i farebných plôch. Silný kolorit a hudobný rytmus, ale aj nežné tóny lyrických motívov krajiny, prírody, ženských pôvabných tvárí i nokturna aktov, tichej a pokojnej meditácie Poézie okna noci a kontrastnej vitalite i radosti a rozprávačstve o oberačkách a zvoze vinohradníckej úrody na Poslednej lajtre. V kresbách ceruzou, perom, štetcom a tušom sú zastúpené mnohé osobnosti našej kultúry. Blízki výtvarníci: J. Mudroch, P. Matejka, Ľ. Fulla, J. Alexy, V. Hložník... i literáti, básnici P. Bunčák, Š. Žáry, V. Reisel, Ľ. Ondrejov, C. Štítnický ai. Jeden z velikánov z nich, Ján Smrek, napísal, aj pre kresliara pred čistým papierom, slová: „Môj biely papier, moja láska, ty! / My dvaja sme tu spolu zomknutí / v pevnosti mojej! Aká blaženosť, / že ešte mám ťa, ešte mám ťa dosť, / a aký osud to, že máš mňa ty, /že vpíjaš moje víno samoty!"

Ľubomír Kellenberger bol však aj autorom čierno-bieleho linoleorezu Muž s bremenom (1970). Po pestrých, farebných litografiách to bola grafika, možno predzvesť, memento. Bremeno ľudskej hlavy, ťarcha ľudskej existencie a predčasná smrť umelca. Čierne parte. Nový rodinný život má však v línii výtvarnej profesie a nadväznosti otec a syn plnohodnotné pokračovanie. Je ním syn Martin Kellenberger. Ročník 1957. V rodine zdedil múzy výtvarného umenia, literatúry a hudby. Absolvoval štúdiá na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty UK v Trnave. Stal sa ilustrátorom, výtvarným redaktorom, maliarom i muzikantom. S celou rodinou verný Modre, farbám výtvarného spektra i vôni a chuti dobrého, čistého vína. Bol prirodzene aj pri tejto výstave. Nielen z jeho strany je to preto nielen hlboká spomienka, ale aj vrúcna pocta a hold. K tomu sa pripájame aj my, Modra a Múzeum Ľ. Štúra v roku 2021.

Text: PhDr. Bohumír Bachratý, CSc.