Cena Martina Benku pozná svojich laureátov

od 22. 9. 2016 do 10. 10. 2016

Cena Martina Benku má oddnes štyroch nových laureátov. Verejnosti ich predstavili na Spomienkovej slávnosti pri príležitosti 128. výročia narodenia významného slovenského umelca v Slovenskom národnom múzeu v Martine – Múzeu Martina Benku. Ocenenie, ktoré nesie umelcovo meno, sa tento rok udeľovalo už po štyridsiaty prvý raz.

Na Spomienkovej slávnosti Martina Benku sa vo štvrtok 22. septembra 2016 v priestoroch Slovenského národného múzea – Múzea Martina Benku v Martine stretli jeho príbuzní, rodáci, spolupracovníci i obdivovatelia maliarskej tvorby. V dome, v ktorom Benka žil a tvoril posledných 12 rokov a spolu so svojimi dielami ho daroval štátu, spomínali pozvaní hostia i laická verejnosť na Benku – jedného z najvýznamnejších slovenských maliarov. Podľa umelcovho želania sa na spomienkovej slávnosti každý rok udeľuje Cena Martina Benku.

Za rok 2015 si Cenu Martina Benku odniesli Mgr.art. Xénia Bergerová za výtvarnú tvorbu, cenu za dielo teórie, kritiky a dejín slovenského výtvarného umenia Mgr. Roman Popelár. Cenu absolventovi výtvarnej vysokej školy udelil Fond výtvarných umení Mgr. art. Jánovi Juhaniakovi a ocenenie absolventovi dejín umenia si za svoju diplomovú prácu prebrala Mgr. Terézia Peterová.

Ocenenie udeľuje Rada Fondu výtvarných umení v štyroch kategóriách na základe odporúčania Komisie pre správu pozostalosti Martina Benku. Získať ho môžu začínajúci a etablovaní výtvarní umelci a teoretici umenia, ktorí svojimi dielami či teoretickými prácami významne obohatili slovenskú kultúru a umenie.

 

 


Návrhy na udelenie Ceny Martina Benku za rok 2015

 

1. Cena za výtvarnú tvorbu

Spolok výtvarníkov Slovenskanavrhuje: Mgr.art. Xéniu Bergerovú

Mgr.art. Xénia Bergerová sa narodila 13. 7. 1977 v Bratislave. V rokoch 1995 – 2001 absolvovala VŠVU v Bratislave (prof. J. Berger) a v rokoch 2001 – 2004 interné doktorandské štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde v súčasnosti pôsobí ako vedúca ateliéru na Katedre reštaurovania. Žije v Bratislave a venuje sa maliarskej tvorbe. Má za sebou početné individuálne a spoločné výstavy a ocenenia.V jej maliarskej tvorbe nachádzame pôsobivé figurálne kompozície a veľkolepé ženské postavy, ale i tajuplné zátišia, bizarné detaily predmetov či fragmenty vytrhnuté z kontextu prírody a zasadené do diametrálne odlišného prostredia. Tvaroslovie jej výtvarnej reči sa pohybuje na rozhraní figurálnej interpretácie a abstrakcie. Fascinuje ju kontrast detailu a celku, symbolika tvarov, farebný či rytmický akcent dekórov. Používa sýte tóny, často však volí i temnú čerň ako pozadie svojich metaforických príbehov. V poslednom období ju zlákali i zlaté valéry, ktoré prepožičiavajú jej obrazom nádych až orientálnej nádhery.

 

2. Cena za dielo teórie, kritiky a dejín slovenského výtvarného umenia

Asociácia teoretikov, kritikov a historikov výtvarného umenianavrhuje: Mgr. Romana Popelára

Výkonný výbor ATKH navrhuje udelenie Ceny Martina Benku za doterajšiu umenovednú činnosť v odbore súčasné výtvarné umenie Mgr. Romanovi Popelárovi (1972, Bratislava). Ako kurátor viacerých významných výstav úzko spolupracoval s Galériou Médium, Galériou Cypriána Majerníka, Galériou Jána Koniarka, Centrom súčasného umenia, Považskou galériou alebo Slovenskou výtvarnou úniou. Je absolventom Trnavskej univerzity, Fakulty Humanistiky, odbor Dejiny umenia a kultúry (1993 – 1999). Kurátorsky spolupracoval na troch Bienále voľného výtvarného umenia, sochárskych výstavných prezentáciách a sympóziách. Významným projektom bola maliarska výstava krajín, ktorými preteká Dunaj pod názvom Človek a voda. Realizovaná v tých mestách, kde tečie Dunaj. Roman Popelár vo svojej činnosti prezentuje predovšetkým mladú a strednú generáciu. Je autorom textov v cca. 30 publikáciách (katalógy, zborníky a knihy k výstavám). Napísal monografiu Jozef Srna: V novom svetle (2014, vydavateľstvo Krása s Nadáciou Mladá maľba). V rokoch 2011 – 2013 bol spolurealizátorom odborného výskumu a spracovania päťzväzkovej publikácie Sochárske diela na území Bratislavy (1945 – 2012) – súpis. V roku  2012 vytvoril vizuálnu koncepciu knihy Také je Slovensko (kritická fotografická štúdia k 20. výročiu samostatnosti SR). Bol členom poroty pre výtvarné umenie Krištáľové krídlo 2013 a 2014 a člen komisie MK SR Múzeum a Galéria roka 2014.

 

3. Absolventi (Akadémia umení v Banskej Bystrici)

Fakulta výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici navrhuje: Mgr.art. Jána  Juhaniaka

Mgr.art Ján Juhaniak  (nar. 13. 7. 1990) v priebehu celého štúdia v Ateliéri klasických maliarskych disciplín (2010 – 2015, prof. Hološka) vykazoval mimoriadnu koncentráciu v skúmaní elementov obrazu. Genéza jeho tvorby pramenila v svedomitom štúdiu figuralistiky, ktorú oslobodzoval a prekračoval v osamostatňovaní a abstrahovaní jednotlivých výrazových prostriedkov. Dospel tak k základým geometrickým formám, ktorých identitu prezentoval v rôznych materiálových pojednaniach a do jednotlivých tvarov – obrazov asambloval svetelné alebo akustické prvky. Túto fázu tvorby prezentoval skvelou kolekciou – početným súborom 2D objektov tvoriacich expozíciu bakalárskej záverečnej práce. Ďalší rozvoj jeho invencie a teoretických východísk znamenal parížsky študijný pobyt u sochára českého pôvodu Škodu. Prehĺbil jeho technické zdatnosti, no najmä prehlbil jeho pohrúženie sa do sveta umenia a literatúry a rozpútal množstvo tvorivých impulzov, ktoré vyvrcholili vo výnimočne rozsiahlej množine koláží, asambláží a textov, vychádzajúcich z parížskych denníkov. Disponujú nevídanou škálou obsahov, významov sveta v nečakaných súvislostiach a prekvapujúcich situáciach. Ján Juhaniak dosahuje svoje výsledky príkladným zaujatím, koncentráciou a vytrvalou pracovitosťou. Je veľkou nádejou pre slovenskú výtvarnú tvorbu.

 

4. Absolventka (Katedra dejín výtvarného umenia FF UK v Bratislave)

Katedra dejín výtvarného umenia FF UK v Bratislavenavrhuje: Mgr. Teréziu Peterovú

Diplomová práca: Miniatúrna portrétna maľba v slovenských galerijných a muzeálnych zbierkach

Miniatúrna portrétna maľba oscilujúca na pomedzí vysokého umenia a umeleckého remesla nenašla v slovenskej umenovede výraznejší ohlas, hoci jej zastúpenie napr. v zbierkach múzeí a galérii zďaleka nie je malé. Na rozdiel od okolitých krajín na Slovensku akékoľvek samostatné spracovanie uvedeného špecifického okruhu portrétnej tvorby chýba. Predložená diplomová práca je výsledkom prvovýskumu v spracovaní jasne vymedzeného fondu úctyhodných rozmerov počítajúceho po vyselektovaní 383 miniatúr zo 16 slovenských galerijných a muzeálnych inštitúcií. S oporou v kriticky spracovaných zahraničných modeloch sa Peterová vybranej problematiky zhostila so záujmom a predviedla, že zvláda suverénne potrebné metódy odbornej umelecko-historickej práce pričom má i potrebný nadhľad.

Práca má logickú štruktúru a jej cieľom bolo priblíženie množstva, stavu a charakteru maľovaných portrétnych miniatúr v slovenských galerijných a muzeálnych zbierkach s dôrazom na 18. a 19. storočie. Ďalej zostavenie ich prehľadného katalógu ako i pokus o začlenenie do stredoeurópskeho a európskeho kontextu (s. 12). Samotné spracovanie problematiky je rozdelené na 2 (s katalógom 3) časti. Tou prvou je poskytnutie u nás absentujúceho zázemia pre zvolené bádanie. Ide o kapitoly 2 až 5 oboznamujúce bližšie s technikami, materiálmi, podobami i funkciou miniatúr. Následne je predstavený vývin európskej miniatúrnej maľby v jej hlavných centrách s dopadom na naše prostredie. Autorka pritom neobišla ani aktuálnu problematiku kópie a falzifikátu. Jadrom práce je kapitola 6 vrátane záveru venovaná slovenskému materiálu. Ten diplomantka rozdelila podľa charakteru na niekoľko samostatných okruhov kriticky triediac materiál najskôr chronologicky a následne i geograficky. Texty sú vhodne oprostené od zdĺhavých výpočtov diel a ich opisov, základné údaje k nim aj s obrazovou dokumentáciou ponúka autorka v prílohe v podobe viac než 100 stranového súpisového katalógu (s. 91 – 195).

Vedúci diplomovej práce: Mgr. K. Chmelinová, PhD.