Bojnické poklady


Autor textu a foto: Erik Kližan

Objaviť hocijaký poklad bolo a väčšinou aj ostane naším nesplneným detským snom. Veď sme poväčšine už dospelí a na rozprávky predsa neveríme. Ale predsa, stávajú sa aj zázraky. Vlastne, nie sú to zázraky. Je to iba šťastie. Aj v bojnických dejinách sa stalo už niekoľkokrát, že ktosi našiel poklad. Tak napríklad v roku 1950, po vzniku Krajského nitrianskeho múzea v Bojniciach, boli pri náhodnom laickom prieskume Prepoštskej jaskyne pred vchodom nájdené dve neznáme mince. Po očistení sa zistilo, že sa jedná o dva denáre vydané cisárom a uhorským kráľom Ferdinandom I. v rokoch 1545 a 1553.

V rokoch 1965 – 1967 traja pracovníci prievidzského podniku Banské stavby Ľudovít Bahna, Martin Galanský a Jozef Mečiar pri čistení ústia studne na Bojnickom zámku zo stien jej hrdla a z dna zozbierali množstvo mincí, ktoré tam počas desaťročí (možno aj storočí) zámerne alebo iba náhodou nahádzali návštevníci zámku a v ňom sídliaceho múzea. Prevažnú väčšinu tvorili vtedy platné československé koruny, no našli sa aj mince z obdobia prvej Československej republiky, prvej Slovenskej republiky, povojnového Československa, z Rakúsko-uhorskej monarchie a tiež množstvo zahraničných. Dokonca, vraj, sa tu našla aj antická minca. Časť týchto mincí ostala v zbierkach múzea.

 
Časť mincí z hrdla studne Bojnického zámku. Zdroj: autor)

Ten istý Jozef Mečiar z vtedajšej Gottwaldovej ulice v Bojniciach (dnes je to Školská ulica) sa ešte začiatkom roku 1963 rozhodol vybudovať múrik okolo vlastného domu. V predzáhradke však mal starý kamenný stĺp so súsoším piety. Keď ho chcel presunúť, musel obkopať priestor okolo neho. A vtedy objavil ľudské i zvieracie kosti. Privolaní odborní pracovníci bojnického vlastivedného múzea tu urobili prieskum. Zistili, že toto miesto zaznačené aj na starých vojenských mapách bolo pohrebiskom obetí niektorej z vojen, ktoré počas storočí prehrmeli okolo Bojníc. Hromadne tu boli pochovaní vojaci aj kone, ktoré ostali na bojisku po skončení neznámeho útoku. Okrem kostí a niekoľkých kovových predmetov sa tu našli aj mince. Podľa spomienok niekdajšieho pracovníka múzea, z hrobu vyzdvihli hrudu skameneného vápna, do ktorej boli „vrastené" tri mince. Hasené vápno však urobilo svoje a tak sa podarilo identifikovať iba jednu mincu. Pochádzala z Poľska, vydaná bola v období panovania kráľa Žigmunda III. (1587 – 1632).

 
Stĺp s pietou, pri ktorého manipulácii bol nájdený „poklad". Zdroj: autor

No naozajstný poklad čakal na archeológov v roku 1968. Vtedy sa uskutočnil veľký výskum v okolí bojnického Kostola sv. Martina. Tento, ležiac neďaleko Bojnického zámku na druhom konci námestia, pochádza z 13. storočia a stojí na ešte starších základoch. To, v konečnom dôsledku, potvrdil aj samotný výskum. V okolí kostola (i pod ním) sa nachádzali desiatky hrobov, keďže toto miesto slúžilo ako pohrebisko od nepamäti až do konca 18. storočia. Okrem kostrových ostatkov v nich archeológovia objavovali aj mince. Zvyk, dávať do ruky alebo pod jazyk nebožtíka peniaz, pochádzal ešte z pohanských čias a mal byť výkupným pre prevozníka duše zomrelého do záhrobia. A čo všetko tu našli bojnickí archeológovia? Groš kráľa Vladislava II. (1471 – 1516), štyri toliare cisárov Ferdinanda I. (1526 – 1564) a Leopolda I. (1657 – 1705), päť toliarov Márie Terézie (1740 – 1780) alebo trojgroš poľského kráľa Žigmunda III. z roku 1598. No najcennejšími nálezmi boli denáre uhorských kráľov sv. Ladislava I. (1077 – 1085) a Ondreja II. (1205 – 1235).

 
Kostol sv. Martina biskupa v Bojniciach. Okolo neho až zo záveru18. storočia bol cntorín. Zdroj: autor

Rôzne mince našli archeológovia na tomto mieste aj v rokoch 2003 – 2004, kedy tu počas rozsiahlych rekonštrukčných prác prebiehal zatiaľ najnovší archeologický výskum. Z nich minca uhorského kráľa Ladislava I. (1077 – 1085) pomohla datovať najstaršiu stavebnú fázu kostola, ktorá mala ešte veľkomoravský bazilikárny charakter.