Bojnický zámok Svetozára Hurbana Vajanského, II. časť

Bojnický zámok Svetozára Hurbana Vajanského, II. časť


Autor textu: Erik Kližan, knihovník SNM – Múzeum Bojnice 

Literárny kritik, redaktor a národovec Svetozár Hurban Vajanský navštívil okolo roku 1909 Bojnice a neobišiel ani tunajší zámok. Hoci ním bol očarený, čitateľom Národných novín sa pokúsil v reportáži podať viac-menej reálny obraz jeho stavu a využitia. Okrem už v I. časti spomenutých architektonických úprav a vybraných Pálfiho zbierok, sa o ostatku zariadenia nevyjadril pochvalne: „Mimo jedného nádherného gobelina, ale veľmi poškodeného a nezručne naprávaného, a posteľnej prikrývky je väčšina nazhromaždených vecí síce ohromnej ceny, ale má viacej význam kuriosity. Siene sú väčšinou držané síce v jednotnom štýle, ale vsadený je často do nich detail, rušiaci celý jednotný dobrý dojem."

 
Gobelín z pôvodných zbierok grófa Jána Pálfiho z Bojnického zámku. Zdroj: SNM – Múzeum Bojnice
 
Baťko Vajanský sa pokúsil odhadnúť pohnútky grófa Pálfiho pri prestavbe bojnického zámku. Vraj sa gróf snažil upraviť priestory umelecky a zároveň z nich spraviť priestor obývateľný. To sa mu ale podľa Vajanského nepodarilo. „Je tam síce všade centrálne kúrenie, vodovod a water closety na každom kroku, ale všetko je studené, mŕtve, neprívetivé, jedným slovom neobývateľné. V tom je veľký kontrast, ktorý ťa sprevádza na každom kroku, keď zámok prezeráš."

 
Pôvodné umývadlo z čias grófa Pálfiho je dnes aj v apartmáne č. 209 
Svetozár Vajanský bol známym skeptikom i ostrým kritikom, a preto nevieme, do akej miery bolo jeho „pozorovanie" Bojníc v roku 1909 reálne. Či zámok skutočne tak ponuro vplýval na každého z návštevníkov, ktorých bolo už v roku 1909 (za celý rok) niekoľko málo stovák? Hurban bol rozčarovaný: „Odchádzaš sklamaný duševne i telesne, lebo si mnoho toho videl a odchádzaš – sklamaný. Ustatý duševne preto, lebo všetko si chcel vidieť, všetko si si obzrel a každá vec bola iného druhu, tvoje smysly neboly dráždené postupne a jednotne. Tá nejednotnosť celku ťa unavuje a ruší dojmy i toho, čo by ťa vedelo nadchnúť. Odchádzaš čiastočne sklamaný, lebo čo si čakal, toho sa ti nedostalo. Zdravá romantika stredoveku, ktorú si chcel v prítomnosti obdivovať, zostáva ti naďalej cudzá. Mŕtve museum, ktoré malo byť určené životu, pestrému, veselému a bojovnému. Ťažoba nášho veku spočívala ti na duši, keď si prechodil čez tieto teremy a obľahčí sa iste každému, keď vstúpi zase do zelene a jasného slnka."
 
Madlo na dverách krypty. Zdroj: autor 

 
Mreža na jednom z okien zámockej krypty. Zdroj: autor

Tvrdé slová. No, nech už bolo tak či onak, Bojnice sa už v roku 1909 dostali na stránky celoštátnych národných novín a stali sa predmetom záujmu človeka, ktorý bol vo svojich časoch veličinou. Vďační sme mu však zato, že nám predstavil zámok tak, ako ho už nikto zo súčasníkov neuvidí, pretože po dedičských sporoch Pálfiovci väčšinu zariadenia, uloženého podľa predstáv ich posledného majiteľa, necitlivo rozpredali.