Čelová kosť neandertálca (Homo sapiens neanderthalensis, Homo neanderthalensis)

Čelová kosť neandertálca (Homo sapiens neanderthalensis, Homo neanderthalensis)

Text: Alena Šefčáková 

Veľmi dobre zachovaná fosilizovaná čelová kosť hnedočiernej farby bola objavená v roku 1961 na brehu rieky Váh pri meste Šaľa. Má typické morfologické znaky neandertálcov: mohutný nadočnicový val (torus supraorbitalis), postorbitálne zúženie lebky, nízku a ubiehajúcu čelovú kosť a široký koreň nosa. Mierne klenutá čelová kosť má v stredovej línii „hrebienok", masív nadočnicového valu je od nej dobre ohraničený a prebieha priečne bez evidentného zúženia. Bočne nad pravou očnicou vidno oválnu, zahojenú elipsovitú plytkú depresiu – poranenie s veľkosťou asi 10 x 7 mm. 

Morfológia oblasti nad očnicami neandertálca Šaľa 1 sa najviac podobá európskym a blízkovýchodným neskoropleistocénnym neandertálcom a stredopaleolitickým skorým moderným hominidom. Okraj očníc najviac pripomína neandertálcov a stredopleistocénnych archaických hominidov. Podľa multivariačnej analýzy Šaľa 1 s pravdepodobnosťou 0,87 patrí do skupiny neandertálcov. Čelová kosť zrejme patrila dospelému jedincovi z okruhu neskoro pleistocénnych stredoerópskych neandertálcov – pravdepodobne žene, ktorá zomrela v dospelom veku (20 – 39 rokov). Datovanie fosílie sa pôvodne odhadovalo na mladý pleistocén, včasný úsek posledného würmského glaciálu (cca 70 000 – 50 000 rokov BP). Podľa novej odvodenej stratigrafie možno predpokladať primárnu polohu neandertálca Šaľa 1 už v mladších vrstvách posledného interglaciálu (ris-würmský, eem, cca 100 000 – 75 000 r. BP). 

Predmet je v zbierkovom fonde SNM – Prírodovedného múzea. Ak vás zaujímajú rôzne aspekty existencie človeka v dobách dávno minulých, navštívte novú antropologickú expozíciu v SNM – Prírodovednom múzeu