Čo sa skrýva za bránami Múzea slovenskej dediny: Filagória zo Slovenského Pravna


Text: Tatiana Kadlecová, SNM – Múzeá v Martine 

  
Filagória zo Slovenského Pravna v Múzeu slovenskej dediny. Foto M. Fabian, 2020 

Múzeum slovenskej dediny v Martine dnes rozpovie príbeh jedného, na prvý pohľad možno nenápadného objektu, ktorý však za dverami ukrýva nevídanú krásu. Bude to príbeh prvej stavby zapísanej v prírastkovom denníku objektov nášho múzea v prírode, ktorá bola pôvodne postavená pre účely rímskokatolíckeho farského úradu a do polovice 60. rokov 20. storočia dopĺňala stavebný charakter jednej z najvýznamnejších turčianskych obcí. Jej osud sa tu neskončil a cesty smerovali do botanickej záhrady Slovenského národného múzea v Martine. Nakoniec bola stavba premiestnená do budovanej expozície tradičného ľudového staviteľstva v lokalite Jahodnícke háje, aby dopĺňala domáci expozičný región. Tí, ktorí už prešli bránami múzea, isto vedia, že je reč o filagórii zo Slovenského Pravna. Zaujme mnohých návštevníkov a patrí k najcennejším objektom nielen jedného zo štyroch prezentovaných celkov, ale aj celého múzea v prírode.

Ale pekne poporiadku. Všetko začalo už v spomínanej obci Slovenské Pravno. Sypáreň s nadstaveným altánkom, domácimi obyvateľmi nazývaná saletňa, bola pôvodne situovaná oproti rímskokatolíckemu kostolu v dolnej časti farského ovocného sadu, severovýchodne od objektu fary.

Priestor spodnej časti objektu na uskladňovanie poľnohospodárskych produktov a drobného náradia dopĺňali rôzne zásobnice, truhlice a police. Poschodie zariadené jednoduchým mobiliárom – stôl, lavice s operadlom a prútené kreslá, slúžilo na oddych a spoločenské posedenie pre správcu farnosti a jeho hostí.

Pokiaľ ide o architektonickú charakteristiku, prízemie záhradného pavilónu bolo zrubovej konštrukcie, z vonkajšej strany omietnuté hlinenou mazaninou spevnenou bukovými klinkami a obielené vápnom. Vstupovalo sa doň z ulice polkruhom ukončenými zbíjanými doskovými dverami. V nadpraží dvier bol vyrytý letopočet 1731, niektoré materiály uvádzajú rok 1711. 

 
Vstup do sýpky. Foto M. Fabian, 2020 

Poschodie rámovej konštrukcie bolo prístupné úzkym dreveným schodišťom, umiestneným po pravej vonkajšej strane objektu. Prečnievajúce trámy stropu prízemia niesli okolo celého druhého podlažia objektu pavlač s dreveným zábradlím vyplneným tyčkami. Steny boli debnené zo zvisle kladených dosák s nelištovanými špárami.

Do priestoru altánku – letníka sa vstupovalo jednoduchými zvlakovými dverami, priestor osvetľovali okenné otvory vyrezané v doskových stenách, z vonkajšej strany chránené železnou mrežou. Podlaha bola dosková, strop trámový s prekladaním záklopom. Stanovú strechu pokrýval šindeľ, na jej vrchole bol osadený profilovaný kolík, tzv. hálka. 

 
Vstup do nadstaveného altánku - letníka. Foto M. Fabian, 2018 

Zaujímavé stavebno-konštrukčné spojenie a využite priestorov, nemyslíte? To však ani zďaleka nie je všetko. Najcennejším prvkom objektu pripomínajúceho architektúru turčianskych drevených zvoníc, bola interiérová výmaľba druhého podlažia, realizovaná suchou temperou, ktorej autorom bol ľudový maliar Libórius Lazar. Iluzívna výzdoba vnútorného plášťa obloženia interiéru napodobňovala nielen architektúru a mramorovanie, ale aj kvetinové girlandy. Medzi pilastre deliace plochu stien boli vkomponované pravouhlé kazety s dobovými výjavmi i alegórie so svetskými a cirkevnými námetmi. Významné boli predovšetkým vyobrazenia reálnych stavieb, pochádzajúcich priamo z obce. Nachádzala sa tu maľba rímskokatolíckeho kostola so zvonicou a obvodovým múrom, nechýbala ani veduta samotnej filagórie tak, ako stála v čase realizovania maliarskej výzdoby vo farskej záhrade, obkolesená ovocnými stromami. Znázornený bol aj Prónayovský kaštieľ či dvojpodlažný Mišíkovský remeselnícky dom, kde na lešení autor spodobnil dokonca sám seba, ako maľuje obraz sv. Jána Nepomuckého. Nemenej zaujímavá bola aj výmaľba na vnútornej strane dvier, kde bol znázornený sv. Peter so svojimi atribútmi a rozvinutá nápisová páska s latinským textom a chronostichonom, podľa ktorého bolo poschodie stavebne realizované v roku 1791 a jeho staviteľom bol Xavierius Tholt. 

 
Interiérová výmaľba altánku - letníka. Foto M. Fabian, 2009 

Pozoruhodný objekt, však? Práve vďaka svojmu atypickému stavebno-konštrukčnému riešeniu, ojedinelému spojeniu rôzneho využitia a interiérovej maliarskej výzdobe zaujala filagória nielen pracovníkov Slovenského národného múzea v Martine, ale i Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave. Z dôvodu záchrany tohto cenného objektu nielen lokálneho, ale aj celoslovenského významu, sa už v prvej polovici 60. rokov 20. storočia uvažovalo o jeho prevezení do vtedy ešte len plánovaného celoslovenského múzea v prírode.

Drevený záhradný pavilón stál na pôvodnom mieste v Slovenskom Pravne napokon až do roku 1965, kedy bol darovaný miestnym rímskokatolíckym farským úradom Slovenskému národnému múzeu v Martine. Ešte v tom istom roku sa realizoval aj jeho presun a opätovná výstavba v ľavom východnom rohu botanickej záhrady stojacej pri múzeu, kde bol využívaný ako odpočinkový objekt. 

 
Filagória v botanickej záhrade múzea. Archív SNM, pobočka Martin, neg. 038692. Foto J. Dérer, 1966 

V roku 1983 bola filagória doplnená do výberu objektov, ktoré mali byť postavené v expozičnom regióne Turiec, v rámci budovania Múzea slovenskej dediny. Stavba mala dotvárať zástavbu rímskokatolíckej fary z Vrícka, s časovým začlenením do polovice 19. storočia a zároveň mala slúžiť aj ako depozitárny priestor. Z toho dôvodu, ako aj kvôli potrebe rekonštrukcie muzeálnej záhrady, bol tento viacúčelový objekt v roku 1988 opätovne demontovaný, premiestnený a o rok neskôr postavený v múzeu v prírode v rámci stavebne realizovaného domáceho, turčianskeho regiónu. Po zreštaurovaní cennej interiérovej výmaľby bol v roku 1996 zaradený do návštevníckej trasy múzea a sprístupnený verejnosti. 

 
Expozičný región Turiec. Foto M. Fabian, 2018 

Dnes, zatiaľ ako samostatne stojaci objekt bez fary, tvorí spoločne s ďalšími približne 150 objektmi expozíciu tradičného ľudového staviteľstva, bývania a spôsobu života obyvateľov severozápadného Slovenska. 


Filagória s expozičným regiónom Liptov. Foto M. Fabian, 2013