GREGORIANUM CHORALE DECUS – rukopisný notovaný zborník, zapísal Jozef Řehák OFM: Frauenkirchen 1793

(M4A, 6,4 MB) 



Vypočujte si výklad kurátorky Sylvie Urdovej, 
SNM – Hudobné múzeum 

  

Rukopisný zborník s názvom GREGORIANUM CHORALE DECUS zaujme už na prvý pohľad svojou nadštandardnou veľkosťou.Ide o knihu väčších rozmerov s výškou približne 57 cm a šírkou 35 cm, ktorá má ca 130 strán. Pri listovaní upúta jej koncepčné členenie, ako aj úhľadné a prehľadné rukopisné stvárnenie textových a notovaných častí, ktoré sú zapísané čiernym a červeným atramentom. Po hlbšom ponore do obsahu knihy očarí jej originálne hudobno-didaktické riešenie, sugestívny hudobný výraz a duchovné posolstvo notovaných kompozícií.

Zborník napísal františkán a hudobník br. Jozef (Ferdinand) Řehák pre františkánsky noviciát vo Frauenkirchene v roku 1793. Řehák sa narodil v roku 1742 a zomrel v roku 1815. Pôsobil v niekoľkých kláštoroch Mariánskej uhorskej františkánskej provincie so sídlom v Bratislave: napr. v Székésfehervári, v Šoprone, Malackách, Frauenkirchene a posledných 20 rokov svojho života v Trnave. Bol organistom a učiteľom spevu a hry na organe svojich spolubratov, no vykonával aj práce krajčíra či pivničiara alebo vrátnika. Zachovalo sa od neho šesť hudobných zborníkov, z nich štyri sú v súčasnosti uložené v SNM – Hudobnom múzeu a sú súčasťou Zbierky jednotlivín – notovaných rukopisov do začiatku 20. storočia. J. Řehák si prenášal svoje zborníky so sebou do jednotlivých kláštorov. V Trnave, kde zomrel, sa zborník Gregorianum chorale decus používal aj po jeho smrti – v 2. polovici 19. storočia. Do zbierkového fondu SNM – Hudobného múzea ho nadobudla Dr. Ľuba Ballová v roku 1976 od františkána, historika, knihovníka a pedagóga Vševlada Gajdoša (1907 – 1978), ktorý o J. Řehákovi písal aj v svojich textoch.

Názov zborníka Gregorianum chorale decus (Pôvab gregoriánskeho chorálu) je odvodený zo začiatočných slov na jeho titulnej strane na prvom fóliu recto: „Gregorianum chorale decus id est brevis sed absoluta cantus choralis ex fundamento discendi docendive methodus..." (v preklade: Pôvab gregoriánskeho chorálu, to jest krátka, ale celková metóda štúdia alebo výučby chorálneho spevu od základov ...). Ako už napovedá titulná strana, obsah zborníka sa týka gregoriánskeho chorálu – jednohlasného liturgického spevu cirkvi rímskeho obradu na latinský text. Gregoriánsky chorál síce vznikol približne 1000 rokov pred tým, a to v 8. – 9. storočí a stal sa typickým prejavom hudobnej kultúry v Európe v stredoveku, no v kontexte chrámu a bohoslužby mal dôležité miesto aj v neskorších historických obdobiach a v prostredí františkánov bol aj v 18. storočí základným reprezentantom liturgickej hudby.

Zborník venuje pozornosť gregoriánskemu chorálu z teoretického hľadiska, zároveň však zohľadňuje aj hudobnú prax – konkrétny liturgický kontext v rámci roka na jednotlivé sviatky alebo obdobia, pre ktorý sú tie-ktoré spevy určené. Je učebnicou chorálneho spevu pre začiatočníkov aj pre magistrov, ktorí vzdelávajú novicov. Keďže má väčšie rozmery a aj texty a notové záznamy sú v nej zapísané väčším písmom, po otvorení na notovom pulte z nej mohli spievať naraz viacerí speváci. Spevy v zborníku sú v latinčine. Sú jednohlasné a notované kvadratickou notáciou, nachádza sa tu však aj niekoľko spevov v dobovom figurálnom štýle v modernej notácii (strany 105 až 115). Úvodná časť knihy sa zameriava na teoretické aspekty gregoriánskeho chorálu. Prvá sekcia na prvých 9 stranách je rozdelená do 8 paragrafov a je písaná dvojjazyčne, latinsko-nemecky. Vysvetľuje pôvod chorálu, kľúče, solmizáciu atď. Druhá sekcia začína od strany 10, má 4 paragrafy a obsahuje návod, ako sa majú spievať martyrológiá a čítania (epištoly, texty starozákonných prorokov ako aj pašie, pričom úvodná veta k pašiám podľa sv. Matúša na strane 16 je notovaná pre štvorhlas). Nasledujúce strany zborníka sa zameriavajú na notovaný repertoár. Od strany 17 sú notované napr. žalmové tónusy či spevy na slávnostné vešpery, žalmy, Magnificat. Od strany 29 sú znotované hymny na vešpery a približne 23 antifón na primu a tiež napr. aj spevy na Veľký týždeň a Veľkonočnú vigíliu. V ďalšej časti zborníka od strany 68 sa nachádzajú napr. nápevy na Benedicamus Domino, spevy na kompletórium, Mariánske antifóny, žalm Miserere, hymnus Te Deum, Requiem, rôzne aklamácie a ďalšie spevy. 

Podľa muzikológa Dobroslava Orla, ktorý v roku 1930 publikoval text s názvom Hudební památky františkánské knihovny v Bratislavě, teoretická časť tohto zborníka nadväzuje na tlačený procesionál a antifonál pre františkánsky rád z roku 1747, vydaný tlačou v Győri. 

Zborník Gregorianum chorale decus Jozefa Řeháka pomáha nám, súčasníkom, získať obraz o hudobnej kultúre v 18. storočí. Dokladá tiež prítomnosť základnej, univerzálnej, klasickej vrstvy spevov stredovekého európskeho latinského chorálu v hudobnom repertoári františkánov v 18. storočí a jej adaptovanie na vtedajšie kompozično-štýlové a estetické charakteristiky hudobnej praxe.