(MP3, 2,6 MB)


Vypočujte si výklad kurárorky 
Jany Schreiberovej,
kurátorka zbierok SNM – Múzea židovskej kultúry

Jad (hebr.יד ), doslovný význam ruka/ručička, je ukazovadlo. Slúži na predčítavanie z Tóry. Čítajúci pomocou neho sleduje text. Hlavnou úlohou ukazovadla je však najmä zabránenie priameho dotyku rúk s posvätným zvitkom Tóry, čím by došlo k jej znesväteniu.

Počiatky vzniku a prvého používania jadu nie sú známe. Existuje však príbeh, ktorý ukazovadlá datuje už do 1. polovice 2. storočia, kedy ich istí učitelia v meste Betar počas tretej židovskej vojny (známa aj ako Bar Kochbovo povstanie) použili ako zbrane na svoju obranu. V podobe, v akej ich viac-menej poznáme dodnes, sa však začali v Európe hromadne šíriť v 15. alebo 16. storočí. 

 
Foto: Matej Kautman

Jad má zvyčajne dĺžku 25 až 30 cm. Vyrobený je z rôznych materiálov, najčastejšie zo striebra, ale aj z rôznych zliatin, postriebrenej medi či dreva. Samotné dekoračné prvky môžu tvoriť aj drahé kamene, slonovina a pod. Ručičky sú často zložené z deleného drieku, jednotlivých deliacich prvkov a hlavnej časti – zovretej päste s vystretým (ukazujúcim) ukazovákom. Prevažujú jady pravých rúk ale vyskytujú sa aj ľavých, určených ľavákom. Samotný vzhľad a dekorácia predmetu sú veľmi individuálne. V SNM – Múzeu židovskej kultúry sa nachádza bohatá zbierka ručičiek, od tých s čistými minimalistickými líniami a tvarmi, až po ručičky s bohatým ornamentálnym a filigránovým dekórom. Často bývajú zdobené aj dedikačnými nápismi.

Ukážky zo zbierok múzea na fotografii predstavujú práve niektoré z najtypickejších tendencií v oblasti tvaru a zdobenia jadu. Na prvom vidíme jemný filigrán, ktorý tvorí najmohutnejšiu časť rukoväte. Florálny dekór je prenesený aj do predelu a štylizovanej manžety, kde je napojená tepaná ručička, zdobená v tomto štýle. Druhá a tretia ručička sú zakončené ozdobnou Keter Tórou (korunou na Tóru). Avšak kým držadlo druhej ručičky vzniklo odliatím do formy, dekór na tretej je rytý. U všetkých troch tak môžeme zreteľne vidieť podobný florálny štýl zdobenia, avšak tvorený troma odlišnými spôsobmi výroby. Na jednom z jadov sa tiež zachovala pôvodná retiazka, za ktorú sa ukazovadlo vešalo na Tóru. Na ručičkách sa nachádza aj punc a dobu vzniku všetkých troch odhadujeme na koniec 19. storočia. Najkratšia má 27 cm a najdlhšia 30 cm.

Múzeum židovskej kultúry spravuje zbierku vyše sto kusov ukazovadiel. Veľkú časť z nich si môžu návštevníci pozrieť vo výstavnom depozitári stálej expozície múzea na Židovskej ulici v Bratislave, na 1. poschodí.