Text: Demčáková Zuzana, kurátorka SNM – Spišského múzea 
Foto: SNM – Spišské múzeum

Tak, ako sme vás už informovali, Spišské múzeum v Levoči sprístupnilo výstavu o tých, ktorých mená sú neodmysliteľne späté s mestom Levoča. V mene mesta Levoča rozvíjali a využívali svoje schopnosti a um. Prvou osobnosťou výstavy je podnikateľ, banský magnát, komorský gróf, mecenáš umenia a predovšetkým Levočan Ján Thurzo (1437 – 1508).

Pochádzal z rodiny zvučného mena Turzovcov. Výnimočný rod úzko spojený s výnimočným mestom. Boli to mešťania, podnikatelia a patróni protestantizmu, ktorí sa v priebehu 16. a 17. storočia prepracovali medzi uhorskú aristokraciu. V najvyšších kruhoch si písali prívlastok „de Betlenfalva" (z Betlanoviec), za svoj úspech vďačili Levoči. Rod silný a bohatý, ktorý v sebe pestoval šľachetnosť svojho stavu a podnikavého ducha. V jeho rukách sa spriadali nitky politiky, hospodárstva i spoločenského života. 

V najvyšších kruhoch rod pôsobil len štyri generácie (1430 – 1636), no za dve storočia dal Uhorsku dvoch palatínov, Juraja a Stanislava III. a kráľovského miestodržiteľa Alexeja I. Okrem nich sa v rodine vyskytli politici, humanistickí učenci a dokonca aj biskupi. Jedno nemožno Thurzovcom uprieť, a to výnimočný obchodný talent. Prví Thurzovci boli v prvej štvrtine 15. storočia príslušníci drobnej šľachty z výsadnej oblasti spišských kopijníkov. Ich cesta k moci bola na vtedajšiu dobu nezvyčajná. Upustili od výsadného šľachtického postavenia a prestúpili do meštianskeho stavu. Ako mešťanom sa im otvorila celkom nová cesta. Zapojili sa do výnosného diaľkového obchodu s kovmi. Zakrátko začali podnikať aj v banskej a hutníckej oblasti. Thurzovský meštiansky stav pretrval v Levoči necelé storočie a v Krakowe presne 52 rokov.

Za zakladateľa slávy a bohatstva Thurzovcov sa pokladá prostredný syn Juraja I. a jeho manželky Kataríny – Ján. Narodil sa 30. apríla 1437 v Levoči. O jeho živote je veľmi málo spoľahlivých informácií. Preto tam, kde absentujú hodnoverné zdroje, vzniká priestor pre dohady. V staršej historickej spisbe sa traduje informácia o jeho štúdiách. Podľa nej mal Ján študovať na prestížnych talianskych univerzitách v Padove a Ríme, no ich matriky to nepotvrdzujú. Hodnovernými dôkazmi nie je podložené ani tvrdenie o jeho predurčení stať sa duchovným a dokonca o jeho vysvätení za kňaza. Rovnako nepotvrdené sú aj informácie o pobyte Jána v Benátkach, kde mal stráviť svoje učňovské roky. Práve tu sa mal prvýkrát zoznámiť s Jakubom Fuggerom Bohatým. Po svojom otcovi Jurajovi zdedil obchodný talent. Ale po jeho smrti v roku 1456 bol vedením rodinnej firmy v Levoči poverený najstarší z bratov, Martin. 

 

Po roku 1465 založil filiálku thurzovskej firmy v Krakove. Tu nadobudol aj značný majetok, zároveň sa zaradil k významným obyvateľom mesta. Bol vlastníkom siedmych domov, z ktorých dva sa nachádzali na krakovskom námestí. Od roku 1477 sa stal členom krakovskej mestskej rady. Jeho pričinením krakovčania povolali Víta Stwosza do Krakova a taktiež sa zaslúžil o financovanie jeho svetoznámeho marianského oltára. V dobových prameňoch je známy ako „erector et aedificator tabulae in Ecclesia beatae Virginis Mariae." Zaslúžil sa aj o zachovanie svojho rodu. V dvoch manželstvách sa mu narodilo päť dcér a päť synov – päť dedičov a pokračovateľov rodu.

Ján Thurzo spojil svoj obchodný talent s augsburským kupcom a bankárom Jakubom Fuggerom Bohatým (1459 – 1525). Spolu založili podnik „Ungarischer Handel", ktorý v tom čase nemal v kráľovstve obdobu. Spracúvať čiernu meď znamenalo v 15. storočí sciedzať, t.j. oddeľovať z medi striebro. Vývoz drahých kovov z Uhorska bol však oficiálne zakázaný, preto vývoz striebra obsiahnutého v čiernej medi predstavoval výnosný obchod. Umenie sciedzania vraj Ján Thurzo odpozoroval, za istých dobrodružných okolností od Benátčanov. Aby toto tajomstvo pre svoj podnik získal, údajne predstieral slabomyseľnosť. Iba tak sa mohol dostať do hút – dielní v Benátkach, kde sa toto tajomstvo prísne strážilo od 14. storočia. Turzovsko – fuggerovská podnikateľská spoločnosť Ungarischer Handel, ktorú založili 16. marca 1495 v Bratislave a neskôr túto zmluvu potvrdili aj sobášmi medzi oboma rodmi, spracovala do roku 1526 takmer milión centov, čo je asi 50 tisíc ton surovej medi a 68 tisíc kíl striebra. Spoločnosť patrila k najväčším európskym podnikateľským spoločnostiam tých čias. Pôsobenie Jána Thurzu v spoločnosti bolo vrcholom jeho kariéry a podnikateľskej činnosti. Tento podnik priniesol Thurzovcom najväčšie zisky.

Okrem dozoru nad produkciou a hutníckou prevádzkou v Banskej Bystrici sa Turzo usiloval zabezpečiť spoločnosti monopolné postavenie v stredoslovenskej banskej oblasti. Stalo sa tak v roku 1499, kedy získal do prenájmu Kremnickú banskú a mincovnú komoru a tým aj kráľovské príjmy z ťažby drahých kovov. Na konci 15. storočia už Thurzovci kontrolovali produkciu medi a drahých kovov v stredoslovenskej banskej oblasti, ako aj významný podiel na ťažbe medi v oblasti Smolníka a Gelnice. Okrem týchto oblastí na Slovensku rozšíril Ján Thurzo svoje pôsobenie do Poľska. Pokúsil sa o ťažbu striebra v poľských Tatrách. Prenájom zatopených zlatých baní vo Veľkej Bani (Baia Mare, dnes Rumunsko) v roku 1505 ukazuje na Turzovu expanziu do Sedmohradska. Na odvodnenie baní navrhol stavbu obrovského čerpadla na vodný pohon. Nedostatok vody ako pohonnej sily v zime a v lete mala riešiť umelá vodná nádrž, prvá svojho druhu v Uhorsku.

Ján Thurzo sa tu prejavil nielen ako schopný podnikateľ ale aj ako vynikajúci technik. Ako sedemdesiatročný starec osobne kontroloval priebeh stavebných prác. Tu ho zastihla aj smrť 10. októbra 1508. Stal sa obeťou morovej epidémie. Jeho telesné pozostatky boli prevezené do Levoče, kde ich uložili do rodinnej krypty vo farskom kostole svätého Jakuba.