Meč honosný


Text: Katarína Malečková, SNM – MBo 
Foto: SNM – Múzeum Bojnice

Z chladných zbraní zbierkového fondu SNM – Múzea Bojnice predstavujeme honosný meč, ktorý je sečnou a zároveň aj bodnou zbraňou. Charakteristickým rysom chladných zbraní je ich priamy fyzický účinok prostredníctvom seknutia, bodnutia alebo úderu.

Meč bol vyrobený v severnom Taliansku na začiatku 16. storočia. Je značený neznámou majstrovskou značkou, ktorá je vyrazená pod záštitou, pri koreni čepele. Priama oceľová čepeľ meča je ukončená stredovým hrotom, má obojstranné ostrie a po celej dĺžke výbrus. Rukoväť hore aj dole ohraničuje ozdobný pás s prstencom a zubami, ktorého tvar pripomína otvorenú kniežaciu korunu. Samotná rukoväť je tordovaná a tvoria ju pásy kamienkov s obtáčaným, esovite stočeným mosadzným drôtom. Hlavica rukoväte je desaťhranná s konvexne vybratými okrajmi a ukončená gombíkom. Priečka záštity a hlavica sú zdobené striebornou tauziou s volútami a lístkami. Priečka má tvar písmena „C" a na oboch jeho koncoch sú štylizované dračie papule.

Meč pochádza z pôvodných zbierok grófa Jána Pálffyho a pôvodne bol inštalovaný v predsieni Stredného hradu Bojnického zámku, nad portálom vedúcim do schodiskovej veže. Jeho pôvodné umiestnenie práve na tomto mieste dokladá pozostalostný inventár, ako aj dobová fotografia zo začiatku 20. storočia.

Meč, ako sečná a bodná chladná zbraň, je jednou z najrozšírenejších a najvýznamnejších zbraní vôbec. Podľa spôsobu použitia v boji poznáme meč jednoručný, jeden a pol ručný, dvojručný. Ľahší jednoručný bol jazdeckou zbraňou a dvojručný zbraňou pešiakov. Jeden a polručný meč bol nazývaný aj „bastard", pretože zmenil charakter klasických rytierskych mečov a vývojovo tvoril prechod medzi jednoručným a dvojručným mečom. Veľká účinnosť a ľahká ovládateľnosť spôsobili, že meč sa veľmi skoro stal výhradne zbraňou vojenskou. Človeka sprevádzal na ceste dejinami už od predhistorických dôb a ako symbol sa často spomína v Biblii i v Koráne. 

(JPG, 3,1 MB)