V novembri minulého roku sme si pripomenuli 30. výročie jednej z našich najvýznamnejších a najpozitívnejších udalostí – udalosti, ktorá znamenala pre vtedajšiu spoločnosť skutočný „veľký tresk" a po viac ako 40. rokoch totality veľký nádych slobody a spolupatričnosti – Nežnej revolúcie. Sloboda myslenia a vlastný názor nahradili po rokoch ticha všadeprítomnú normalizačnú šeď.



Slovenské národné múzeum na čele s generálnym riaditeľom Branislavom Panisom a riaditeľom SNM – Historického múzea Petrom Bartom nemohlo a nechcelo opomenúť tento medzník, a tak vznikla výstava N89 Cesta k slobode. Spolupracovalo pri nej s Ústavom pamäti národa, občianskym združením Klub 89, desiatkami inštitúcií, osobností, ale aj bežných ľudí, ktorí sa svojou troškou podieľali na zrode občianskej spoločnosti. Cez ich príbeh sme sa my, autori, snažili priblížiť, či to všetko malo vtedy zmysel a poukázať na to, že vďaka nim môžeme dnes žiť spoločne v slobodnej krajine. V krajine, kde už nezáleží na straníckej knižke a dobrom kádrovom posudku.



Mnohí ľudia dnes súdia November za mnohé krivdy, svoju životnú alebo ekonomickú situáciu, často je počuť vo verejnom priestore frázu: „za komunistov bolo lepšie, oni by sa s tým nemaznali" a podobne. K tomu si pripočítajme mnohé mýty a polopravdy od toho, že: „to všetko riadil niekto iný" alebo „za všetko môže Havel" až po to, že za „socializmu bolo všetko kvalitnejšie". Bol však November o tom? Je to chyba Novembra, že dnešná spoločnosť je inde ako mnohí očakávali? Odpoveď je jednoduchá a celkom jasná: NIE. November bol o slobode a možnosti voľby. To, čo sme si slobodne zvolili, a že sme neustriehli mnohé prešľapy, poklesky a ohýbania demokracie či rovno zločiny, nie je chyba Novembra, ale naša. Nežná revolúcia však stále predstavuje odkaz a nádej v silnú a slušnú občiansku spoločnosť. 

Autori, architekti a grafici výstavy sa preto nezamerali len na samotné udalosti novembrových dní, ale aj na udalosti a situácie, ktoré im predchádzali – na ťažký a dlhý zápas o slobodu. Výstava v prvej časti rozpráva návštevníkovi príbeh toho, čo bolo videné/prezentované a toho, čo bolo zakázané, nedostatkové alebo jednoducho povedané to, čo režimu prekážalo. Výstavu začne návštevník tým, čo bolo pre väčšinu ľudí východného bloku koncom ich snov a túžob - železnou oponou.



Tá ho cestou cez ostnaté drôty a zábery z nej dovedie do „vyšetrovačky" ŠtB, kde môže vidieť ukážku vybavenia takejto vyšetrovačky a prostredníctvom video projekcie si aj vypočuť o výsluchoch z úst ľudí, ktorí tie výsluchy naozaj zažili. Môže vidieť a počuť to ako sa lanárilo na spoluprácu a vidieť povestný spis ŠtB. Následne si cez rôzne prejavy slobody a neslobody (cestovania, nakupovania, literatúry, umenia a hudby) utvoriť predstavu o tom, čo musel zažívať „normálny človek počas normalizácie".



Autori nepísali siahodlhé panely, ale nechali rozrozprávať predmety príbeh ich majiteľov, doplnené o rozšírené popisky udalostí, javov a fenoménov, ktoré ešte viac rozrozprávajú daný príbeh. Výstava je obohatená o množstvo audiovízií s rôznou formou použitia a dávajú tak možnosť zažiť ešte väčšiu autenticitu doby. Ostrovy pozitívnej deviácie (disidenti, kresťanské spoločenstvá, ochranári a občianski disidenti), Sviečková manifestácia a Palachov týždeň nás dovedú cez úzku, ale zlomovú uličku, kde spolu so zábermi študentov z Bratislavy (16.11.1989) a Prahy (17.11.1989) sa cez príslušníkov pohotovostných oddielov VB dostaneme konečne na povestnú Novembrovú tribúnu.



Nalinajkovaná cesta, ktorá nás viedla prvou časťou, tu končí. Nasledujúca časť výstavy dýcha étosom udalostí rokov 1989 a 1990. Návštevník má, keď opustí tribúnu a dá bývalému režimu to povestné posledné zvonenie, slobodnú voľbu cesty k jednotlivým kúskom mozaiky Nežnej revolúcie. Autori výstavy pripravili čo najvýpovednejšie spektrum kúskov Novembra. Slobodne si môžeme vybrať, či si najprv pozrieme najznámejšie tváre tribún Novembra 89, prečítame vyhlásenia a dokumenty, ktoré rozhýbali spoločnosť, pozrieme sa na vznik loga VPN, zažijeme atmosféru vlaku Nežnej revolúcie, pochodu Ahoj Európa či návštevy pápeža Jána Pavla II. a mnoho ďalšieho. Výstave dominuje majestátna stena ľudovej tvorivosti – stena z plagátov Nežnej revolúcie, ktorých má SNM – Historické múzeum vo svojej správe okolo 300. Múzeum stále hľadá autorov týchto plagátov, aby sa cez ich príbeh ešte viac mohol vyrozprávať príbeh Novembra.

  

Výstava má dva pomyselné konce. Jeden koniec predstavuje časť o slobodných voľbách ako vyústení snáh celého príbehu. Tou druhou je fragment z bývalého pamätníka Klementa Gottwalda v Bratislave, ktorý predstavuje ten povestný veľký tresk, keď v novembri 1990 bol pamätník vyhodený do vzduchu a známe „Gottko" bolo opäť premenované na Námestie slobody.



Verím, že sa vidíme na výstave, ktorá potrvá až do konca novembra 2020 a spolu zažijeme tú neuveriteľnú cestu k demokracii, ktorú sme prešli a ktorou ešte stále smieme kráčať. 

Autori výstavy: Eduard Belušák, Peter Jašek, Lenka Lubušká, Zuzana Luprichová 
Architektúra a grafika výstavy: Ateliér Masár s.r.o. 
Audiovízie: PRO DYNAMIK 

Autor textu: Eduard Belušák  
Autor foto: Martin Deko