(MP3, 5,7 MB) 

Vypočujte si výklad kurátorky

Anity Lévaiovej

SNM – Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku

V zbierkovom fonde SNM – Múzea kultúry Maďarov na Slovensku sa nachádza dielo od Edmunda Gwerka s názvom Kráľova hoľa v Nízkych Tatrách. 

Edmund Gwerk sa narodil v roku 1895 v Banskej Štiavnici a zomrel v roku 1956 v Bratislave. Študoval v rokoch 1914 — 1919 na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti u profesora Ede Ballóa. Pod vedením prof. Istvána Rétiho maľoval v maliarskej kolónii v Nagybányi (Baia Mare, dnes Rumunsko). V Budapešti sa zapojil do činnosti ľavicového krúžku Galileo a Maďarskej komúny (1919), následkom jeho politických názorov bol neskôr v Maďarsku nežiaduci. V roku 1920 sa prihlásil na Akadémiu výtvarných umení v Prahe, kde študoval maľbu u prof. Vojtěcha Hynaisa. Zúčastňoval sa študijných ciest po Taliansku (1924 — 1936), Nemecku (1923) a v roku 1926 po Španielsku, ktoré mu slúžili ako inšpirácia pre maliarsku tvorbu. Výrazne ho inšpirovali diela Vincenta van Gogha a expresívno-mystická maľba Antona Jaszuscha. Bol presvedčený ľavičiar, aktívne sa zapájal do aktivít maďarskej pokrokovej inteligencie a v roku 1932 vstúpil do Komunistickej strany. Od roku 1932 žil a tvoril v Bratislave, v roku 1938 sa presťahoval do Banskej Štiavnice. V rokoch 1938 — 1942 študoval dejiny umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. 

Olejomaľba Kráľova hoľa v Nízkych Tatrách s rozmermi 88 x 78 cm je málo známym dielom Gwerka. Pochádza zo zbierky predstaviteľa maďarskej literatúry na Slovensku Rezső Szalatnaia, ktorého pozostalosť prenechala múzeu v roku 2016 jeho dcéra Judit Ráchel Szalatnai. Obraz z roku 1930 je charakteristickým dielom s dynamickým výrazom Gwerkovho stvárnenia živelnej prírody. V časovom horizonte maľba vznikla niekoľko rokov po jeho študijných cestách v zahraničí, snáď aj preto v nej môžeme nájsť prvky expresívne razenej farebnosti, ale s vlastným výtvarným výrazom. Maliar žil pár rokov na samote pod Sitnom, bezprostredná blízkosť prírody ho inšpirovala aj k veľkolepým krajinomaľbám s malebnými pohoriami a živlami. Aj na tomto diele sú badateľné charakteristické znaky rytmicky zvýraznenej kompozície, zjednodušených zmonumentalizovaných tvarov z nevyčerpateľných krás prírody. Obraz vznikol v autorovom vrcholnom tvorivom období, kedy sa Gwerk ponára do mystického prežívania vyžarujúcej energie prírody.