Riaditeľka SNM – Múzea bábkarskych kultúr a hračiek Helena Ferencová: Všetko, čo robíme, smeruje k našim návštevníkom, pre ich poučenie, vzdelávanie a zábavu

Riaditeľka SNM – Múzea bábkarskych kultúr a hračiek Helena Ferencová: Všetko, čo robíme, smeruje k našim návštevníkom, pre ich poučenie, vzdelávanie a zábavu


Všetky expozície a výstavy 18 špecializovaných múzeí Slovenského národného múzea (SNM) sú pre návštevníkov kvôli pandémii koronavírusu COVID-19 už od 10. marca tohto roka zatvorené. Zažívame bezprecedentnú dobu, ktorá vystavuje skúške okrem nášho zdravia, sociálnych kontaktov aj našu kultúru a kultúrne zvyky. Napriek ťažkým časom však Slovenské národné múzeum, vrátane svojich špecializovaných múzeí, žije. A prežije. Dôkazom toho je aj nasledujúci seriál krátkych rozhovorov s riaditeľmi jednotlivých múzeí. Všetkým sme položili šesť rovnakých otázok. Dnes prinášame odpovede Mgr. Heleny Ferencovej, riaditeľky SNM – Múzea bábkarskych kultúr a hračiek.

Múzeum bábkarských kultúr a hračiek je už viac ako mesiac zatvorené. Ako prežívate toto obdobie Vy ako jeho riaditeľka?
Je to náročné obdobie pre zabezpečenie nevyhnutného fungovania múzea, najmä z hľadiska starostlivosti o zbierkový fond v expozíciách a depozitároch ako základu poslania múzea, ktorým je ochrana kultúrneho dedičstva. Druhá rovina našej múzejnej činnosti, prezentačno-vzdelávacia, je v podobe živého kontaktu s návštevníkom úplne paralyzovaná a má ťažké ekonomické následky na rozpočet múzea. Toto nás všetkých ťaží. Múzeum osirelo, stíchlo ako nikdy predtým a z toho mi je smutno. Zdravie nás všetkých je však najvyššou hodnotou a preto je bezpečnosť zamestnancov na prvom mieste.

Brány múzea máte síce nútene dočasne zatvorené, jeho srdce však biť neprestalo. Čím ste Vy a Vaši zamestnanci žili posledné týždne?
V prvom rade sme už po prvých správach o výskyte ochorenia COVID 19 zabezpečovali všetky dostupné dezinfekčné prostriedky v miestnych lekárňach, drogériách a na internete. Využili sme tiež miestnu ponuku na zhotovenie ochranných rúšok s filtrom a už pred uzavretím múzea pre verejnosť boli všetci zamestnanci múzea chránení a priestory pravidelne dezinfikované. Po prepuknutí nákazy sme museli vyriešiť bezpečnosť zamestnancov na pracovisku elimináciou ich kumulovania v jednej miestnosti. Riešili sme aj správu objektu hradu a v ňom umiestnených expozícií a výstav stálou strážnou službou, rovnako aj kontrolu klimatických podmienok v expozíciách a depozitároch v záujme ochrany zbierok. Náš malý krízový štáb pravidelne očakával závery z krízového štábu SNM a v ich zmysle sme riešili situáciu v našom múzeu. Vypracovali sme časový harmonogram služieb zamestnancov v múzeu, špecifikáciu homeoffice – prácu z domu u pracovníkov, ktorí mohli aj z domu pokračovať vo vykonávaní špecifických odborných činností. Smutnejšou časťou našej práce bola komunikácia s aktérmi dohodnutých programov v rámci našich plánovaných podujatí, rušenie termínov aktivít so školami, termínov koncertov a pod. Stále máme otázniky pri realizácii termínovaných výstav, väčších jesenných a zimných podujatí v spolupráci s inými subjektmi. Aj v tomto období teda bolo a je stále čo riešiť, na čo myslieť. Teší ma, že stavebné práce v exteriéroch hradu na projekte kanalizačného pripojenia do mesta a obnovy historického schodišťa z mesta na hrad úspešne pokračovali aj v týchto týždňoch a smerujú do úspešného ukončenia.

Foto: J. Beljak

Hovorí sa, že človek si dôležitosť niečoho uvedomí až vtedy, keď o to príde. Čo pre Vás znamenajú návštevníci a priaznivci Vášho múzea?
Návštevníci robia z múzea živú inštitúciu, v posledných desaťročiach sa práca v múzeu veľmi zmenila. Všetko, čo robíme, smeruje k našim návštevníkom, pre ich poučenie, vzdelávanie a zábavu. Ich spokojnosť a z toho plynúca priazeň je pre náš najvyššou odmenou. Je to priama reflexia našej práce, radosť a spokojnosť je dobrým motívom pracovať viac a lepšie. Preto je súčasná situácia bezprecedentná, zaskočilo nás to...

 

Po 20. máji by sa brány Múzea bábkarských kultúr a hračiek mali pre verejnosť opäť otvoriť. Na čo sa Vaši priaznivci môžu už teraz tešiť?
Ak sa podarí zvládnuť pandémiu do tej miery, že sa ľudia budú bez obáv z ochorenia stretávať, komunikovať, tešiť sa zo stretnutí, určite urobíme všetko preto, aby sme zrealizovali minimálne populárne jesenné podujatia v parku sv. Anny, ako sú Poľovnícke dni, dušičkové podujatie Duchovia a svetielka, mikulášske a vianočné slávnosti. Máme naplánované zaujímavé výstavy výtvarného umenia, z ktorých osobitne môžem spomenúť jedinečnú výstavu výtvarných diel Štefana Kocku o kresťanských misiách v Afrike, ktoré tvoril priamo uprostred života afrického domorodého kmeňa Masaiov. Rozsiahla výstava je plánovaná v kaplnke sv. Anny a v barokovej sále kaštieľa od mája do októbra.

Francis Fukuyama svojho času napísal, že „čokoľvek, čo ľudstvo pozná a nejako zvládne, zabudne." Myslíte si, že ľudstvo sa z pandémie koronavírusu poučí? Alebo zabudne?

Myslím si, že ľudstvo čaká ešte mnoho ťažkých bojov s vírusmi, tak sa to akosi začína javiť... Akokoľvek sa človek s týmto súčasne vyčíňajúcim novým vírusom vysporiada, myslím, že už teraz počet obetí radí túto pandémiu medzi tie, na ktoré ľudstvo nezabudne. Ťažko je odpovedať s istotou na otázku, či sa z nej poučíme. Mnoho faktorov ukazuje, že by sme sa mohli poučiť, môžeme to dokonca nazvať aj jednou z posledných šancí, aby sa ľudstvo nad sebou zamyslelo.

Práca v múzeu nie je len obyčajnou prácou, ale povolaním. Čím práve Vás zlákala?

História bola mojou láskou od detstva. Najprv princezné, hrady, zámky, neskôr historické romány, neskôr literatúra faktu... Vždy som chcela pracovať v múzeu, pri hrade v Modrom Kameni som sa narodila, pri hrade som vyrástla. Určitý čas som tu pracovala v okresnom archíve, ale hrad bol nedostupný. Vždy som túžila, aby bol hrad otvorený pre ľudí, aby v ňom bolo múzeum a aby sa podarilo opraviť ho. Netušila som, že sny sa niekedy plnia a že práve mne sa to môže stať...