Text: Sylvia Hrdlovičová, SNM – Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre 
Foto: SNM – Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre

Slovenský ústav v Modre – Zákony Ůstavu řeči a literatúry Slowanské Modranského a Zákony Knihovni Ústavu slovenského modranského

Karol Štúr prišiel do Modry v r. 1839, keď získal miesto profesora a rektora na miestnom nižšom evanjelickom gymnáziu. Do funkcie ho zvolila modranská evanjelická a. v. cirkev a vystriedal v nej Andreja Daniela Michnaia. Hneď po príchode založil Ústav slovenský, podľa vzoru bratislavskej Spoločnosti česko-slovanskej a ďalších študentských spolkov. Na čele Ústavu stál predseda, ktorý Ústav zastupoval. Prvým predsedom sa stal zakladateľ Ústavu, rektor Karol Štúr. Činnosť modranského študentského spolku sa zameriavala predovšetkým na zdokonaľovanie v spisovnom jazyku, študenti písali určené práce a na zasadnutiach ich prednášali. Na záver zasadnutí boli práce hodnotené a kritizované tak, aby členovia mohli skvalitňovať vlastný písomný prejav. Karol Štúr študentov dôrazne žiadal, aby sa text zapisoval bezchybne a úhľadne a prednášajúci ho mali ovládať spamäti, čím zároveň cvičil aj rétoriku študentov.

Najdôležitejšou funkciou v Ústave bol tajomník, ktorý celý spolok organizoval. Patrili mu nasledujúce povinnosti: viedol zasadnutia, spisoval zápisnice, kontroloval stav knižnice a kontroloval účty. Zastupoval ho miestotajomník. Každoročne prebehla do všetkých funkcií Ústavu voľba, základňu tvorili radoví členovia. Ich počet sa každý rok menil. V prvom roku existencie to bolo 15 členov, najviac, v šk. r. 1844/45 - 29 členov. Mohol sa ním stať každý študent slovenskej, českej a srbskej národnosti, ktorý o členstvo požiadal. Člen, ktorý si povinnosti neplnil, bol z Ústavu vylúčený.

Dôležitá bola apolitickosť práce spolku, ktorú vyžadovali viedenské zákony z r. 1837. Členovia sa nesmeli venovať témam, ktoré sa týkali politiky, alebo ktoré by svojím obsahom niekoho mohli uraziť či napadnúť. Zákony Ústavu slovenského boli spísané v r. 1842 a vlastnoručne podpísané Karolom Štúrom, profesorom a prednostom Ústavu, Viliamom Paulínym-Tóthom, tajomníkom, Divišom (Dionýzom) Štúrom, knihovníkom, Jaroslavom Maierom, miestotajomníkom a Ľudovítom Doležalom, miestoknihovníkom.

Dňa 16. apríla 1845 Karol Štúr podpísal aj Zákony knižnice Ústavu slovenského modranského.