Ako dobrovoľníčka pri odkrývaní avarského pohrebiska. Foto: Daniel Dioši 

Sylvia Hrdlovičová: „Pokladám za dôležité spoznávať národné dejiny."

Slovenské národné múzeum (SNM), ktorého súčasťou je 18 špecializovaných múzeí po celom Slovensku, nie je len našou vrcholnou štátnou inštitúciou v oblasti múzejnej činnosti. SNM je takisto značkou, ktorej veľkú časť svojho života zasvätilo množstvo profesijne aj ľudsky nesmierne inšpiratívnych osobností. Jednou z nich je Sylvia Hrdlovičová, kurátorka zo SNM – Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre, ktorá sa okrem iného v múzeu stará o zbierky textilu a je autorkou publikácie Ľudový odev, tradície a zvyky v Modre-Kráľovej.

Vaša kniha o ľudových odevoch, tradíciách a zvykoch v Modre-Kráľovej vyšla v roku 2018. O dva roky neskôr vyšlo aj jej pokračovanie. Môžete nám v krátkosti obe publikácie priblížiť? 

SNM – Múzeum Ľudovíta Štúra už od svojho vzniku v r. 1965 postupne budovalo svoj zbierkový fond, ktorý obsahuje aj textil – predovšetkým ľudový odev a bytový textil v počte cca 700 kusov. Výber z textilu nebol predstavený verejnosti v samostatnej výstave až do roku 2018. Vďaka tomuto faktu vznikol projekt s názvom Ľudový odev, tradície a zvyky v Modre-Kráľovej, ktorý okrem vydania rovnomennej publikácie obsahoval i výstavu ľudového odevu z Modry-Kráľovej Zvárala Kačenka, zvárala šaty a cyklus prednášok.

Prvá publikácia je venovaná Zuzane Knapekovej, už zosnulej znalkyni ľudového odievania v Modre-Kráľovej. Jej súčasťou je samostatná kapitola zo zápiskov Z. Knapekovej Ako sa nosili šaty, či Svadobné zvyky v Kráľovej. Publikácia predstavuje tiež rozvíjanie zvykov v súčasnosti, textami prispeli Detský folklórny súbor Magdalénka, OZ Kráľovan a OZ ĽUSK. Obohatená je množstvom dobových fotografií zo zbierok múzea a z rodinných albumov obyvateľov Modry a Modry-Kráľovej.

Už počas trvania projektu sa hromadilo množstvo nového materiálu. Priebežne som realizovala výskum vo viacerých rodinách, fotografovala súčasti ľudových odevov v súkromných zbierkach, scanovala staré fotografie. Modrania sami začali iniciatívne nosiť fotografie svojich predkov v ľudovom odeve do múzea, aby sme ich nascanovali spolu s príslušným popisom. Na fotografiách v prvej publikácii spoznávali svojich príbuzných, susedov a známych a s nadšením sa delili o informácie.

Založili sme spoločenstvo žien Modranky jak vyšité a každý piatok vo večerných hodinách sme sa v múzeu stretávali pri vyšívaní, každá sme si vlastnoručne ušili a vyšili slávnostný ľudový ženský evanjelický odev z Modry-Kráľovej. Vlastnou skúsenosťou sme sa dostali do tajov potrebných detailov a terminológie. Už vieme, čo sú ganíre, tehla, stánky, sesličky, plech, žinky, mešterka, scínek, vzor na vtáčika, na mrežku a mnoho ďalších výrazov, o ktorých sa čitateľ môže dozvedieť v oboch publikáciách. Po skončení pandemickej situácie budeme ďalej pokračovať v našej činnosti. 

 
Z krstu knihy Ľudový odev, tradície a zvyky v Modre-Kráľovej. Foto: Eva Kolmanová

Publikácia Ľudový odev v Modre-Kráľovej II. predstavuje výšivkárku Annu Synakovú, rodinné príbehy vo fotografiách, prednášky z prednáškového cyklu z rokov 2018 – 2019 a krok za krokom uvádza, ako si ušiť kompletný kroj. Opäť obsahuje množstvo dobových fotografií, predovšetkým zo súkromných albumov. Venovaná je pamiatke národného umelca Ignáca Bizmayera, ktorý okrem svojho jedinečného keramického diela bol sám zberateľom na profesionálnej úrovni. Medzi jeho zbierky patril i ľudový odev z viacerých regiónov Slovenska.

Pri projekte a vydaní oboch publikácií finančne prispel Bratislavský samosprávny kraj a vydavateľom je Modranská muzeálna spoločnosť, za čo obom subjektom srdečne ďakujem.

Čo by podľa vás naši predkovia vraveli na súčasné odevy, tradície a zvyky? 

Predkovia, predovšetkým na vidieku, sa riadili úzkym kánonom pri tradičnom obliekaní, pri dnešnej móde nie je platné skoro žiadne z pravidiel minulosti. Pravdepodobne by boli dezorientovaní, keby videli, ako sa svet behom storočia, či pár desaťročí zmenil. Ak by sme zaradili medzi aktuálne „zvyky" používanie moderných technológií a už nevyhnutnú závislosť na nich, predkovia by sa cítili ako v sci-fi. Predpokladám, že by ich nenadchlo ani preberanie cudzích zvykov a tradícií (Halloween, Santa Claus, Valentín a i.). 

Na druhej strane by sa potešili, že existuje okrem etnológov a historikov veľa organizácií a nadšencov, ktorí sa venujú práve uchovávaniu pôvodného ľudového bohatstva a dôsledne pátrajú po originalite hmotnej i duchovnej kultúry. V poslednej dobe vidíme preberanie ornamentov z iných krajín a ich označovanie za slovenské. Odporúčam dôsledné štúdium prameňov a databáz vzorov prístupných už aj na internete, aby nedochádzalo k podobným omylom. 

Ako sa menilo a zmenilo obliekanie ľudí v Modre a okolí od začiatku 20. storočia dodnes? 

Modra bola od roku 1607 slobodným kráľovským mestom a preto v samotnej Modre sa nosil meštiansky a neskôr mestský typ odevu. Z 20. storočia sa priamo z Modry zachovalo málo súčastí ľudového odevu, predovšetkým sú to časti katolíckeho kroja, ktorý bol na rozdiel od pestrejšieho evanjelického jednoduchý, prevažne len bielej a čiernej farebnosti. 

Rozdiel vidíme v Modre-Kráľovej, pôvodne poddanskej obce, dnes súčasti Modry. Skladba obyvateľstva bola vinohradníckeho a sedliackeho charakteru, prevažovalo evanjelické vierovyznanie. Tu sa ľudový typ odievania udržal dlho. Ešte v 60. rokoch 20. storočia bežne chodili staršie ženy oblečené v tradičnom odeve. 

Počas 20. storočia prichádzalo k zmenám, pôvodné odevy boli jednoduché, pracovné odevy boli len z konopného, doma tkaného plátna. Slávnostný a obradový odev začal byť zdobnejší v 20. a predovšetkým v 30. rokoch 20. storočia, odkedy máme doložené na evanjelických súčastiach odevu typické bohaté farebné výšivky plnou technikou. Okrem plochého stehu sa používala krížiková výšivka a výšivka krivou ihlou. Podobné vzory ako v Modre-Kráľovej sú uchované v ďalších obciach s prevažne evanjelickou skladbou obyvateľstva, napr. vo Viničnom a Vinosadoch. 

Módnou prvorepublikovou vlnou modranských vlastencov, predovšetkým inteligencie – učiteľov, úradníkov, lesných správcov a podobne boli tzv. panslávske košele. Výšivky na nich vychádzali z ľudových vzorov, mali svoj typický strih a boli rozšírené po celom Slovensku. Na rozdiel od iných regiónov panslávske košele u nás nosili evanjelici.
Nositeľmi tradícií v súčasnosti sú občianske združenia Kráľovan a ĽUSK a Detský folklórny súbor Magdalénka. Pri rôznych podujatiach sa odievajú do pôvodného, po predkoch zdedeného kroja, novšie zhotovené súčasti prihliadajú na originalitu. 

Objektívne to naši rodičia a najmä starí a prastarí rodičia mali vo svojom živote ťažšie ako my. Najmä 20. storočie bolo storočím svetových vojen, hospodárskych kríz, neslobody. Myslíte si, že by si to s nami vymenili? 

Ako sa hovorí, zvyk je železná košeľa. Myslím si, že by s nami nemenili. Výstižnú metaforu načrtla spisovateľka Veronika Šikulová v jednom zo svojich článkov – ak by sme si večer na plot povešali kríže, každý by si ráno utekal pre ten svoj. 

Prečo by malo byť na Slovensku dôležité spoznávať a neustále si pripomínať osobnosť a odkaz Ľudovíta Štúra? 

Ľudovít Štúr predbehol ducha svojej doby, stal sa v mnohých smeroch priekopníkom a jednou z nosných osobností slovenských dejín. Najpodstatnejšou časťou jeho diela bola kodifikácia spisovného jazyka a formovanie moderného slovenského národa. Vynikal v mnohých činnostiach, môže byť vzorom pre ďalšie generácie v pracovitosti a cieľavedomosti. Pokladám za dôležité spoznávať národné dejiny, osobnosti, ktoré ich formovali a tak si prehlbovať vlastný rozhľad. Dnes aktuálne heslo Ľudovíta Štúra znie: „Menej troviť, viacej tvoriť".

Už takmer rok prežívame nielen na Slovensku, ale aj vo svete pandémiu nového koronavírusu Covid-19. Pandémia výrazným spôsobom dopadla aj na fungovanie kultúrnych inštitúcií, vrátane múzeí. Už takmer rok zažívame väčšie či menšie lockodwny. Čo robí odborný pracovník múzea v čase, keď sú jeho dvere zatvorené? 

Odborní pracovníci múzeí sa venujú predovšetkým tomu, čomu sa venovali aj pred pandémiou, väčšina z nás momentálne v rámci home office. Editujeme údaje v informačnom systéme ESEZ 4G, čo je v podstate katalogizácia dát o zbierkovom predmete, jeho prvostupňová a druhostupňová evidencia. Výstupy sú verejnosti prístupné online, čím sa zjednodušuje štúdium predmetov v zbierkach jednotlivých múzeí pre záujemcov zvonku a medzi múzeami. 

Venujeme sa tiež svojim odborným témam, píšeme a prispievame do periodík, uverejňujeme kratšie články na facebookových profiloch múzeí, prispievame na blog SNM informáciami o zbierkových predmetoch. Veľká časť práce sa presunula do online priestoru. Doma pripravujeme aspoň teoretické časti nových výstav, ktoré po ukončení lockdownu budú inštalované a návštevníci ich budú môcť opäť prísť pozrieť do múzeí. V Múzeu Ľudovíta Štúra budeme inštalovať výstavu Karol Štúr – život a dielo pri príležitosti 210. výročia narodenia Ľudovítovho staršieho brata. Po nej bude nasledovať kvôli situácii už dvakrát presúvaná výstava čepcov Či mi je čipôčka na čepiec hotová. Kolegyne z Múzea slovenskej figurálnej plastiky spolupracujú na cezhraničnom projekte ClayDay-Magic of Hlina s nórskym Telemark Museum. V rámci projektu prebehne i revitalizácia Galérie národného umelca Ignáca Bizmayera. 

Podľa Carla Gustava Junga, ak chce človek kráčať ďalej, musí najskôr prijať kríž na svojej ceste, musí prijať to, čo ho na jeho ceste postretlo. Prijali sme ako spoločnosť podľa vás túto pandemickú skúšku? Keď sa raz skončí, akí z nej vyjdeme? 

Záleží od schopnosti jednotlivca prispôsobiť sa danej situácii. Nechuť prispôsobiť sa vidíme v extrémoch a v rôznych dezinformáciách, ktorých sme svedkami. Neprispôsobenie sa je z psychologického hľadiska (možno by súhlasil i zmieňovaný C. G. Jung) vytesnením situácie a jej neprijatím. Myslím si, že za týmto fenoménom je predovšetkým strach a neistota. 

Rada by som napísala, že z pandemickej skúšky vyjdeme posilnení, no je to len čiastočná pravda. Určite budeme zmenení. Či v pozitívnom, alebo negatívnom zmysle, záleží len na nás. Mnohí z nej nevyjdú vôbec, mnohí s podlomeným zdravým, žiaci a študenti sú samostatnou kapitolou. V určitom zmysle je pandémia krokom späť. Dúfajme, že situácia sa čoskoro zlepší a opäť sa vrátime do bežného života. Čas pandémie je časom stíšenia a pre mnohých prehodnotením priorít. Budeme mať čo dobiehať. Zatiaľ si v rámci možností robme radosť maličkosťami, udržujme sa v pozitívnom stave mysle, nezabúdajme na prevenciu a na hodnotnejšie zážitky sa tešme v budúcnosti.