Strieborný poklad zo Zemianskeho Vrbovku
Autor textu: Marek Both, kurátor SNM – Múzeá v Martine
Foto: SNM – Múzeá v Martine
Poklad zo Zemianskeho Vrbovku, známy aj ako poklad byzantského kovotepca alebo byzantského kupca, patrí k najunikátnejším a k najcennejším archeologickým nálezom z územia Slovenska. Dňa 7. mája v roku 1937 ho pri úprave svahu, v hĺbke asi 30 cm našiel so svojimi pomocníkmi roľník Ján Štimel. Poklad tvorí niekoľko desiatok strieborných šperkov, mincí, nádob a rôznych poškodených predmetov (zlomkov), ktoré mohli poslúžiť len ako surovina pre remeselníka. Je pravdepodobné, že tieto zlomky plánovali roztaviť a z kovu vyrobiť nové cennejšie predmety.
Časť pokladu zo Zemianskeho Vrbovku
Za jeho najhodnotnejšiu časť možno považovať tri nádoby – kalich a dve misky. Kalich a jedna miska sú nezdobené, druhú misku po celom okraji zdobí opakujúci sa ornament pripomínajúci roh hojnosti s lístkami a strapcami hrozna. Jej dno zdobí kvet s veľkými lupeňmi, ktorý je po obvode lemovaný početnými polguľovitými útvarmi.
Z hľadiska technológie výroby sú nádoby a šperky tepané, niekedy zdobené drobnými zrniečkami (granuláciou). Porovnateľnú techniku výroby a výzdoby registrujeme v 6. – 7. storočí v centrálnej časti Byzantskej ríše. Presnejšie časové zaradenie pokladu umožňuje prítomnosť 18 kusov mincí, ktorých razbu datujeme do 2. polovice 7. storočia po Kristovi na základe vyobrazených byzantských cisárov, konkrétne cisára Constansa II. (roky vlády 641 – 668) a jeho syna Konštantína IV. (roky vlády 668 – 685). S prihliadnutím na tieto skutočnosti možno väčšinu predmetov z pokladu interpretovať ako výrobky neskoroantických byzantských dielní, prípadne ako výrobky byzantského remeselníka.
Prítomnosť pokladu v strednej Európe možno vysvetliť buď ako súčasť tribútu (akéhosi výkupného), ktorým si každoročne Byzantskí panovníci „kupovali" mier s Avarmi, prípadne mohlo ísť o korisť z lúpežného nájazdu. Mohol to byť aj majetok potulného byzantského remeselníka alebo kupca, ktorý predmety z neznámeho dôvodu zakopal. Dnes je väčšia časť pokladu súčasťou archeologickej zbierky Slovenského národného múzea – Múzeí v Martine.
