Autor textu: Jaroslav Džoganík, CSc., riaditeľ SNM – Múzea ukrajinskej kultúry 
Foto: SNM – Múzeum ukrajinskej kultúry 

V tomto roku si pripomíname 185. výročie narodenia cirkevného dejateľa, pedagóga, spisovateľa, literárneho vedca, prekladateľa, publicistu, etnografa, historika Anatolija Kralyckého (narodil sa 12. februára 1835 vo Vyšných Čabinách, zomrel 11. februára 1894 v Mukačeve). Pre niekoho osobnosti zabudnutej a znovu objavovanej, pre iného – velikána kultúrno-spoločenského života uhorských Lemkov/Rusínov. Spolu s Alexandrom Duchnovičom a Alexandrom Pavlovičom patrí do trojice najvýraznejších predstaviteľov národnobuditeľskej generácie 2. polovice 19. storočia, ktorá mala výrazný vplyv na rozvoj zakarpatskoukrajinskej literatúry aj ukrajinskej literatúry na Slovensku. Aj keď sa jeho literárne dielo zvykne situovať do obdobia realizmu (na porovnanie, v tom čase je v plnom prúde 1. vlna slovenského realizmu zastúpená S. H. Vajanským, P. O. Hviezdoslavom, M. Kukučínom a i.), platí to len pre tematické zameranie jeho umeleckej spisby. Myšlienkovými východiskami a poetickou manierou nepresahuje romanticko-sentimentálnu ustrojenosť textov (trúchlivý tón vyvolaný neradostným sociálnym stavom svojho ľudu, mravoučné posolstvá), hlboko zakorenenú v tvorbe celej buditeľskej generácie. Z diel Anatolija Kralyckého hodno spomenúť historickú povesť Kňaz Laborec (Knieža Laborec), Pastyr u polonynach (Pastier v poloninách), Pijavica, Ne chody, Hrycju, na večornyci! a i. 



A. Kralyckyj udržiaval čulé kontakty s vedúcimi osobnosťami Haličskej Rusi – Ivanom Frankom, Jakovom Holovackým, osobne sa poznal s ukrajinským filozofom a spisovateľom Mychajlom Drahomanovom. Nemenšiu pozornosť si zaslúžia Kralyckého kontakty so slovenským kultúrnym a literárnym prostredím: dovolíme si tvrdiť, že boli hlbšie a intenzívnejšie (na úrovni osobných stretnutí, etnografických a historických štúdií, publicistických prác, prekladovej tvorby atď.) než styky A. Duchnoviča a A. Pavloviča so slovenskými dejateľmi. Výnimočnú tvorivú vitalitu, erudíciu a všestrannú činnosť A. Kralyckého vysoko hodnotili a hodnotia bádatelia na Ukrajine, na Slovensku i v Čechách: Volodymyr Birčak, J. Javorskyj, František Tichý, J. Nedzeľskyj, Vasyľ Mykytas, Stepan Vidňanskyj, Dmytro Danyľuk, Jolana Holendová, Ľubica Babotová, Valerij Paďak a i. 



V literárnom fonde SNM – MUK vo Svidníku sa nachádzajú publikácie o živote a diele Anatolija Kralyckého vydané v 20. a 30. rokoch minulého storočia v Užhorode. V hlavnej kultúrno-historickej expozícii je inštalovaný osobitný panel venovaný A. Kralyckému. Na ňom sa emblematicky vyníma jeho verš Na pamiatku, vysielajúci vysoké morálne posolstvo svojmu rusínsko-ukrajinskému ľudu: 

Moj otec ruskij ďak
I mamka mni myly
V Vyšnych Čabynach
Chrestyty velily

Tam bo suť ti česny ľude
Rusky-Ukrajinci
Kotry v toj česnosty mene
Na daľše učyly.